Titul, krajina, rok: Slepá /Blind,  Nórsko, 2014

Minutáž: 97´

Scenár a réžia: Eskil Vogt

Kamera: Thimios Bakatakis

Strih: Jens Christian Fodstad

Hudba: Henk Hofstede

Distribúcia: ASFK od 2. júla 2015

.

Scenárista a režisér Eskid Vogt sa venuje problematike hendikepovaných veľmi špecificky až experimentálne. Tento fakt prispieva k  pozitívnej stránke projektu, i keď v princípe ide o režijný debut bez  začiatočníckej zmätenosti. Tou trpí  film  Slepá len čiastočne.

.

Z interpretačného labyrintu jednotlivých motívov má najväčšiu radosť filmologicky orientovaná  kritika, ktorá bude analyzovať logiku, porušovanie konvencií filmového jazyka, vysvetľovať naznačené a nedopovedané v dejovej skladačke: minimalisticky totalitnej, či odvážne čierno-humornej,  alebo  plne náladovej.  Hlavná protagonistka Ingrid – E. D. Petersen (slepá) hraje svoj part excelentne.  Jej  severská fyziognómia  je fyzicky atraktívna a typovo  sedí. Navyše scenár je na ňu akousi  priamo šitou košeľou: zmes osamelej extrovertnosti – subjektívnosť rozprávania, s významnými introvertnými polohami. 

.

Dej  filmu je skladačka, v ktorej sa postupne všetci a všetko strácame a strácajú, logika a väzby sú taktiež akási pasca na diváka, avšak film graduje po stránke erotických kontextov  Sigmunda  Freuda.

.

Filmová  narácia  pôsobí  ako prelínanie reality a fikcie. Nenudí, no dej graduje  miestami  tiež  až priveľmi formálne –  akademicky.  Menej by bolo zrejme viac, veď  dejové prvky  v  závere  značne strácajú  tempo.

Z pozície diváka nemožno povedať že by to  artovej výpovedi akokoľvek prekážalo. Atmosféra eroticky nabitého nahého ženského elementu (one man show) pracuje  v akejsi  prapodstate: intersubjektivita – vtipný voyerizmus  (fantasta paranoidný).

.

Eskil Vogt dokazuje že vie režírovať. Problémom je zrejme len priemerný a na istotu  vynaložený scenáristický výkon, či  otvorene  podpriemerný dramaturgický prístup.   Vďaka zážitkovej artovej atmosfére – a „geniálnom hereckom stvárnení“ kľúčovej postavy „slepej“,  – sa naše typicky hlbinne severské filmové dielo  drží  až redundantne nad čiarou, čo ocení najmä typicky klubový divák. Gratulujeme nórskej kultúre k úspešnému nadväzovaniu na  globálne vzory.  

.

.