Titul: Rytmus sídliskový sen

Genre: hudobný dokument pre fanúšikov

Krajina, minutáž, rok: Slovensko, Česko, 2015, 90´

Kamera: Daniel Vagenknecht, Michal Kletečka

Scenár a réžia:  Miro Drobný

Účinkujú: Patrik RYTMUS Vrbovský, Dara Rolins

Distribúcia: Falcon, Itafilm

Patrik RYTMUS Vrbovký vyrastal v zmiešanej rómsko-slovenskej rodine v Piešťanoch. Vo svojom živote sa venoval najprv breaku, neskôr robil krupiéra a následne sa venuje aj  tomu  – na čo má Patrik  najväčší talent – hudobnému šoubiznisu. Stal  idolom mládeže a má veľmi značnú komunitu fanúšikov.

V živote sa Patrik  musel vysporadúvať s tým, že až do svojich 18 rokov nepoznal svojho biologického otca a síce tušil svoj romský pôvod, ale nebol si ním istý. Dnes vydáva albumy v dvadsaťtisícovým nákladom, a má zmluvu ako porotca  SUPERSTAR. Režisér Miro Drobný nemal zrejme ľahkú úlohu spracovať tému populárneho a kontroverzného rapera. Napriek ôsmym rokom práce nemožno hovoriť o výslednom diele ako o pravom časozbernom type dokumentu.

Protagonista  Rytmus napríklad nehovorí ani príliš osobité názory na spoločnosť, a ani nekomentuje podmienky v šoubiznise. Ústrednou témou filmu  je on sám a premena či „skok“ hlavnej postavy …. z obyčajného chlapca – na osobnosť považovanú za hviezdu (čo on sám však zo skromnosti dementoval v priamom prenose slávnostnej premiéry v bratislavskom Auparku).  Rieši tu najmä svoj vzťah k svetu ako celku. Súčasne  je pre RYTMUSA  kľúčový  vzťah  k rómskej komunite.

Dramaturgia  „dokumentu“  režiséra  Mira Drobného je asi najslabšou stránkou filmu, pretože ide o typ oslavného fanúšikovského dokumentu, ktorý nie je medzi pravými filmovými expertmi, a  ani  v  područí poučenej diváckej komunity príliš populárny.

Dokumentaristická  invencia  Mira Drobného je veľakrát na hrane, pretože používa amatérsky reportážny materiál pripomínajúc videá na stužkovej, či súkromné rodinné videoarchívy. Nezaujatý divák môže mať pocit zo zbytočného zahltenia. Pozitívnou stránkou je prirodzená skôr statická než dynamická kamera a pravdivý obraz či reflexia Rytmusa, ktorý si bližšie k telu nikoho nepustí.  Napriek mnohým dramaturgickým klišé je pohľad na hudobnú ikonu úprimný, čistý a korektný. Až na jednu výnimku v ňom nenájdeme ani nadávky a hrubé reči, čo je sympatické.

Filmové ceny na artových festivaloch dokument nebude žať, a komunitu mimo jeho fanúśikov zrejme príliš neosloví, ale pre HIP-HOPerov a RAPerov môže byť návšteva tohto filmu, či následne kúpa DVD akousi oprávnene povinnou jazdou.

Film nie je tak zlý ako to tvrdia niektorí radikálni kritici. Napriek statike nenudí.  Obraz Rytmusa ako oslavovanej a (seba)reflektujúcej ikony, ktoré sa vypracovala  z učňovskej pozície  vyučeného čašníka,  a vo vekovej   „tridsaťosmičke“  so značnou dávkou voyerizmu – zmieruje  sama so sebou – nie je vôbec falošný ani prázdny.  Záverečná „indická  reportážna  dronová zložka“  je  veľmi efektná, a vytvára  pointu a  zmysluplný  oblúk  pre Patrika, rómsku  –   i  ďalšiu univerzálnejšiu komunitu.  S prihliadnutím na skvelé  zakončenie  film  nadobúda  nielen proklamovanú oslavnosť ikony, ale aj  istý komunikačný presah a univerzálnosť, čo je  optimistické  a pozitívne zistenie. Keď sa chce, tak to môže vyjsť, čo vôbec nie je málo (za úspech sa tvrdo platí, a na úspech sa tvrdo pracuje).

Kritické hodnotenie:  

CSFD   33 %

Československý film:  55 / 60 %

Práca s reklamou, práca s novinármi a PR: 100 %