Titul:  Toni Erdmann, Nemecko, Rakúsko, 2016, 163 minút
Réžia: Maren Ade
Scenár: Maren Ade
Kamera: Patrick Orth
Strih: Heike Parplies
Účinkujú: Peter Simonischek, Sandra Hüller, Lucy Russell, Vlad Ivanov, Hadewych Minis, Trystan Pütter, Ingrid Bisu, Radu Banzaru, Thomas Loibl, Michael Wittenborn, Alexandru Papadopol, Hans Löw, Nicolas Wackerbarth, Ruth Reinecke, Jürg Löw a ďalší  Distribúcia: Film Europe v SR od  27. októbra 2016

[Recenzia: G. GROBER ]   PR NOTICKA   Život starého  učiteľa  Winfrieda Conradiho  plynie  v naprosté rutine, s  narušením v pubertálnej  vášni – s   humornou karnevalovou maskou zvieraťa. Po smrti jeho psa   Winfrieda sa ako otec  rozhodne investovať  svoje smerovanie  do značne  odcudzenej  dcéry Ines, která robí  kariéru v nadnárodnej  firme a nemá na nič a na nikoho čas.

REVIEW

Život zostarnutého učiteľa Winfrieda Conradiho plynie v naprostej rutine, ktorú mohutný muž len občas naruší svojou pubertálnou vášňou, drobným žartovným prevlekom. Po tom čo protagonistovi zomrie jediný verný druh, slepý pes sa Winfried rozhodne venovať všetku pozornosť svojej odcudzenej dcére Ines, ktorá robí kariéru v Rumunsku.

Po absolútnom fiasku prvej návštevy v Bukurešti mení Winfried stratégiu, čo nemôže dosiahnuť ako neúspešný otec, to môže docieliť jeho „neforemné alter-ego ako špecifického komika. A tak sa zrodí životný kouč, nemecký ambasádor Toni Erdmann, tragikomická postava s absurdnou parochňou a umelými zubami, ktorá sa workoholičke Ines začne pliesť do života v tých najmenej vhodných momentoch.

Projektový titul   TONI ERDMANN  je  tretím celovečerným  filmovým dielom talentovanej nemeckej režisérky  Maren Ade, ktorá v tomto diele scenáristicky a režijne  i scenáristicky  parodizuje mnohé prvky globálneho sveta, a vďaka  dobrej hereckej režijnej i scenáristickej práci sa zaslúžene stal jedným z najkomunikatívnejších  projektov  roku 2016.

Film inšpiroval najmä zvláštny zmysel pre humor režisérkinho otca.  Mnohé dejové  motivické prvky a pocitové matérie v myšlienkovom oblúku provokatívnym spôsobom odhaľujú najmä  paradoxy  moderného sveta, osobný život hlavných postáv s paradoxným fetišmi, či záľubami, a aj  čoraz väčšie názorové trhliny medzi krajinami a osobitými „pracovnými prostrediami“ v medzinárodnej komunikácii, a to všetko s osobitým komediálnym humorom, i v intímne autentickej atmosfére plnej nečakaných zvratov a odhalení.

Tematicky sú v tejto snímke  mnohokrát značne protipólne svety  a stretnutia charakterov či postáv, emócie smerom k publiku fungujú. Počiatkom „posunov“  v dejovom vývine  ústredného konfliktu v zbližovaní sa medzi dcérou a nešťastne svojrázdnym otcom  je  veľmi pozvolná zmena v živote   penzistu Erdmanna  -smútok  či nostalgia  za mŕtvym psíkom, i mnoho ďalšieho.   Otec  Erdmann  je obdobne zásadový  vo svojej otcovskej roli  s odcudzenou,  ale nie  až  tak  chladne uzatvorenou  dcérou.

Veľa prekvapení sa odohráva  na  služobnej obchodnej  misii v Rumunsku. Vidíme  civilizačné i generačné  protirečenia medzi všetkým tradičným a a vecami novými či  osvedčenou rutinou,  a nutnosťami robiť kompromisy, prežitím za každú cenu, v snahe a nutnosti uspieť v neľahkom konkurenčnom boji.

Nemeckej  režisérke sa vydaril určite autorsky osobitý príbeh, ktorý je mimoriadne  civilne podaný vďaka dobrému kastingu, a precíznemu vedeniu hlavných rolí.

Mnohovýznamová a mnoholínioová artovka, ktorá baví a dojíma súčasne. Prvotným zámerom  scenára  bolo priblížiť  osudy  otca úspešnej dcéry a osamoteného bývalého učiteľa Winfrieda, stvárneného  mimoriadne znamenitým Rakúšanom Petrom Simonischekom, ktorý si vďaka generačnej a osobnostnej kríze rieši nanovo i pokus o citové zblíženie s dcérou. Onen tak trošku komický  hlavný mužský protagonista sa ocitá v hlbokej životnej križovatke, čo je  dobrou  zámienkou k reflexii jeho intímnejšieho civilného sveta rodiny, v kontraste so svetom medzinárodného manažmentu.

Avšak medzitým jeho  pôvabná a rovnako uletená  „dcéra“, stvárnená Sandrou Hüller   dokáže  byť  civilne presná a ľudsky príťažlivá, prosto prirodzenou mladistvou charizmou, ale aj akýmisi pestovanými  ženskými fetišmi a majstrovským opisom energie skupinovej, i osobnej  trápnosti, v povinnom teambuldingu  (otvorene, a trochu  natvrdo prezentované  vo feministickom garde).

Film  bol uvedený v rámci festivalu MFF BRATISLAVA  2016, súťažil v CANNES, bol  na MFF KARLOVE VARY,  BE2CAN,   a získal európsku  cenu LUX    Evaluácia: 75 %