Titul, krajina, rok, minutáž: Je to len koniec sveta, Francúzsko/Kanada, 2016, 97´
Réžia, scenár, strih, návrhy kostýmov a anglické titulky: Xavier Dolan
Predloha: Jean-Luc Lagarce (divadelná hra)
Kamera: André Turpin
Hudba: Gabriel Yared
Účinkujú: Nathalie Baye, Vincent Cassel, Marion Cotillard, Léa Seydoux, Gaspard Ulliel, Arthur Couillard, Stephan Dubeau
Premiéra v ČR: 10. 11. (Aerofilms) a ASFK od 12.1. 2017 Foto: ASFK
MOVIE REVIEW
Zas opäť zaujímavý a trochu nepoznaný fenomenálny autor svetových drám Xavier Dolan, v poradí s šiestym autorským filmom, invenčného hereckého interpréta, režiséra, scenáristu a strihača, (a tu dokonca aj tvorcu anglických titulkov). Tento film je originálnym dielom, oceneným najvyššou métou na MFF v Cannes (Veľká cena poroty; tiež ocenením ekumenickej poroty v Cannes, 2016).
Xavier Dolan ako zázračne a podmanivo pôsobiaci kanadský filmový predátor tu opäť potvrdzuje svoje talentované renomé, pričom súčasne aj vytvoril zaujímavú komornú a existenciálnu drámu, s témou umierania homosexuála na AIDS. Pre význam, logiku, a porozumenie, dielu je tento prvok „zásadným pradivkom„.
Dej príbehu začína návratom známeho dramatika a divadelníka, sympatického playboya Luisa k rodine, tesne pred tým, než podľahne nevyliečiteľnej chorobe. V hlave hrdinu sa po príchode z letiska roja aj spomienky na jeho starý matrac, ktorý pripomína sladšiu minulosť. Súboj či odysea s problematicky nastavenou, a nekomunikujúcou, zväčša nepríjemnou a excentrickou rodinnou smečkou, z ktorej pred desaťročiami vyšiel, a kde sa túži pred skonom pookriať, práve začína, a už sa bude napätie len stupňovať.
Milý a povahovo podmanivý Luis sa chce rozlúčiť dôstojne s mladosťou i s realitou aktuálneho času … Avšak stále väčšie napätie, kumulované po jeho príchode, mu nedáva žiadnu šancu, k zmiereniu, napriek jeho takmer fatálnemu pokoju v duši. Táto zmes nekonvenujúcich a nespolupracujúcich pováh, je leitmotívom povahových rozporov vo filme: a v konfliktoch protichodných záujmov sa nevie stmeliť ani keď by sa to najviac žiadalo.
Scenáristicky i režijne Xavier Dolan, opäť preukazuje vyzretú estetiku, a individualisticky odvážne výrazivo. Režijný rukopis je tu vzdialený teatrálnosti, o to viac vnímame silu replík, najmä v dominantných polo detailných záberoch, s výtvarne posunutou tonálnosťou snímania.
Výraz obrazu je s výrazným hudobným kontrapunktom, následne takmer tichom a doslova „polyfóniou, previazanosťou charakterov zaujímavého rodinného mikrosveta„, z ktorého hrdina, kedysi, a bez veľkých rozlúčok unikol, (…) a teraz sa mieni pred smrťou aspoň na pár okamihov dôstojne konfrontovať s rodinnými koreňmi a rodnou vieskou. V gay ousiderstve hrdinu veľa zohráva náznak, tajomstvo, rébus zákernej choroby AIDS (ktorú je možno z historických i dejových kontextov a náznakov jasne vytušiť).
Luisova svojrázna matka je preniknutá v takmer maniackej sebakoncentrácii: strelene si suší čerstvo lakované nechty fénom. Mladšia sestra Suzanne, stvárnená (Léa Seydoux) je naopak výrazne odvážnou, dá sa to tak povedať. aj že cholerickou búrlivánkou.
Luisova ďalšia sestra. sa tak trochu vzchopí. z dvanásťročnej bratovej neprítomnosti. a má veľkú snahu vcítiť sa do bratových špecifík, ale i tu márne. Naopak Louisov starší brat Antoine (Vincent Cassel), stupňuje svoje disonančné motívy, pretože je stále akoby v neúspešnom závese za úspešným, a známym bratom. Antoinova introvertná manželka Catherine, a švagriná hrdinu, sa ako jediná postava výraznejšie snaží o láskavosť, a citový súlad (Marion Cottilard).
Nepríjemne agresívna či „vyprahnutá introvertnosť“ každého člena rodinného kolektívu bola kontrapunktom a zdôvodnením osobitého sveta úniku a návratu protagonistu, i keď všade je disonancia a emócie. Tie emócie v závere príbehu vďaka režijnému a scenáristickému konceptu sú skutočne nadmieru silne vypäté. Vo finále tým rozprávanie Xaviera Dolana získava aj ako celok – novú a aj prekvapujúcu logiku.
Evaluácia – film critic: 70 %



12 januára, 2017
admin 
Posted in 




