Titul:  Rodinný film

Krajiny: Česko/Nemecko/Francúzsko/Slovinsko/Slovensko, 2015, 95 min
Genre: psychologický portrét súčasnej modernej rodiny
Scenár: Olmo Omerzu, Nebojša Pop-Tasič
Réžia: Olmo Omerzu
Kamera: Lukáš Milota
Strih: Jana Vlčková
Hudba: Šimon Holý
Hrajú: Vanda Hybnerová, Karel Roden, Daniel Kadlec, Jenovéfa Boková, Martin Pechlát, Eliška Křenková, Jana Krausová a ďalší
Distribúcia: Filmtopia v SR od 16. augusta 2016 – Foto: Filmtopia

Ocenenia: Ceny českej filmovej kritiky za najlepší film, najlepšiu réžiu a najlepší scenár. Na MFF v Tokiu obdržal hlavnú cenu za umelecký prínos Na festivale v  Cottbuse Karel Roden získal cenu za najlepší herecký výkon. Na festivalu v Lublani bol film ovenčený cenou kritikov FIPRESCI.

SYNOPSIS How do two teenage children whose parents set out on an ocean yacht deal with unexpected freedom? What will separation do with a still perfectly functioning family? And what if another, unexpectedly dramatic event enters this family „test“? (CinemArt CZ)

Jak se vypořádají s nečekanou svobodou dvě dospívající děti, jejichž rodiče se vydali na plavbu jachtou po oceánu? Co udělá odloučení s dosud perfektně fungující rodinou? A co když do tohoto rodinného „testu“ vstoupí další, nečekaně dramatická událost?  (CinemArt CZ)

MOVIE   REVIEW

Rodinný film režiséra Olmo Omerzu s nečeskou a nejužanskou atmosférou i režijným pojatím: tieto fakty možno konečne posunú českú a slovenskú kinematografiu z dlhodobej provinčnej sebastrednosti.

Otec, matka ako rodičia, a samostatná osobnostná jednotka (Vanda Hybnerová a Karel Roden).   Dvojica rodičov, ktorá je za vodou  a pred splnením   sna o romantike na vode. Manželia   cestujú  za  jachtárskym športom  do  thajského subtropického ostrovného raja.

Ich ešte nie úplne dospelé a samostatné deti (Jenovéfa Boková, Daniel Kadlec) však práve v tom čase demonštrujú „nárok na vyčlenenie  a pozornosť„. Každé z  odrastených detí je  akoby samostatnou entitou.  Mladí hrdinovia sú infaltilne odtrhnutí   z reťaze. Robia dojem ako  puberťáci aktuálne odchovaní  internetom.  Prejavujú ako bezcitní žurujúci  pózeri:   bez hlbších záujmov, potrieb zdielania a pomoci  v rodine –  i v rámci školských povinností. Navyše ženský element sa obnaží v plnej realistickosti  prístupu. 

Autor  Olmo  Omerzu  sa v svojom  dramaturgickom  príklone  k filmu ako dielu sa čiastočne povzniesol na všeobecnú potrebu karikatúrnosti. Od antikontextuálneho vytrhnutia z koreňov prostredia, a kreslí  vcelku plnohodnotné obrysy charakterov v pointistických skratkách pováh, v postavách, ktoré sú archetypálne korektné (otec, matka, syn, dcera, strýco).  Na druhej strane je v diele aj  neurčitosť, a viacplánovosť výpovede v kontexte režijne-scenárisatickej,  i  filmovej narácie.  Režijne je snímka  dobrá, nejednoznačná.  Dielo je i  trochu provokatívne, čiže najmä moderne  artové.  Rodinný film Omezu  je však aj originálnou, a najmä  nadnárodne zrozumiteľnou  výpoveďou,  s  výrazovými prostriedkami minimalizmu, s modelovou analýzou nekomunikácie,  a  s prezentáciou výsledkov do seba sa rútiacich vzťahov medzi jednotlivcami.

Nie medzi seba, ale naopak do seba zapozeranými,  a  s  komplikovanými povahami. O jednotlivcoch a medzigeneračných konfliktoch postáv, ktorým sa nedostáva pozornosti, ale taktiež  i hlbšieho zmyslu existencie.  Za civilistickým popisom režiséra  je náznak ironického a paradoxného vnoru do existencie v aktuálnom globálnom svete, ktorá  konfliktom medzi postavami filmu nedaruje. Neprepáči  im  nič z ich predošlého chybného pózerstva, životnej roztopaše.

Scenár sa sústreďuje na päť postáv, z ktorých má najväčší priestor ponor do inštinktívneho  zápolenia rodinného „psieho miláčka“.  Snaha  o prežitie na robinsonovom ostrove kdesi v Thajsku, čím sa zdôrazňuje nevyhnutnosťou  zvládnutiu existenconálnych reflexov (potenciálny OPAK  vyumelkovaného životného pedantstva  dospelých či nezrelo dospelých postáv).   Omezova  snímka má zaujímavé a starostlivo estétsky vybrané destinácie a exteriéry (ostrovná flóra, súkromná klinika, interiéry na pražských Vinohradoch),  avšak celková gradácia tohto diela  je v značne neutrálnych a šedých tonalitách, čo je zrejme i na škodu  pri využitom výtvarne,  inak  vo vcelku zaujímavých a korektných kamerových   riešeniach.  Odporúčame ako aktuálne najzaujímavejší domáci projekt vhodný aj pre univerzálneho diváka.                                       Evaluácia: 80 %