Titul:  Matilda, Rusko, 2017, 109 min.
Réžia: Alexej Učitěl
V titulných roliach:  Michalina Olszańska, Lars Idinger /Ajdinger/, Danila Kozlovskij  Obsadenie: Michalina Olszańska ako Mathilde KschessinskaLars , Eidinger ako Nicholas II of Russia , Danila Kozlovskiy ako Vorontzov  , Grigoriy Dobrigin ako Grand Duke , Andrey Vladimirovich Ingeborga Dapkūnaitė ako Maria Fedorovna,  Evgeniy Mironov  ako Ivan Karlovich, riaditeľ  Imperátorského divadla,  Thomas Ostermeier   ako  Doctor Fisher  , Sergey Garmash   ako  Vládca Alexandr III , Luise Wolfram ako Alexandra Fedorovna, Vitaliy Kovalenko  ako  Veľký vojvoda  (Grand Duke),   Vladimir Alexandrovich  Galina Tjunina ako Mariya Pavlovna. ]

Rozpočet: 25 mil. USD.   Film je vhodný od 16 rokov.

SYNOPSIS The last Russian emperor and ballerina to enhance the fame of Russian ballet. A passion that could change the history of Russia. Love that has become a legend. An almost perfect cinema to which the viewer can forgive even nonsense and introduction and many times increased melodramaticity in the field of Russian audiovisual culture. [] Matilda’s film recorded unusual reactions after its completion, and therefore there was unprecedented interest from the Russian community in Slovakia even during the only screening of this work in the Bratislava cinema Lumiere.   Posledný ruský cisár a balerína, ktorá umocnila slávu ruského baletu. Vášeň, ktorá mohla zmeniť históriu Ruska. Láska, ktorá sa stala legendou.  Takmer  dokonalé kino ktorému môže divák odpustiť aj nezmysly i zavádzanie  a  veľakrát  zvýšenú  melodramatičnosť  v oblasti ruskej audiovizuálnej kultúry.  [   ]  Film Matilda  zaznamenal nebývalo protichodné reakcie po  svojom dokončení, a preto tu  bol   až  nebývalý záujem zo strany ruskej komunity na Slovensku  i  počas jediného premietania tohto diela v bratislavskom kine  Lumiere.

MOVIE   REVIEW 

Filmová snímka Matylda  z dielne ruského režiséra  Alexeja Učitěla  je  odvážne  historickou  romancou vo voľne  artovom  retro  štýle. Autori  čerpajú  z  historicky dochovaného životného príbehu  z  doby   nástupu posledného ruského  cára  Nikolaja  Romanova,  ktorý mal v čase korunovácie  len  22 rokov a  jeho aféru  s  18 ročnou  balerínou poľského pôvodu  Matildou Kshesinskou  – v súvislosti  s  dosadením na trón a sobášom  s  Alexandrou Fedorovnou  a  udalosťami  odohrávajúcimi sa v roku 1896.

Prácu režiséra Alexeja Učitěla   možno interpretovať  ako  myšlienkovo  voľnú  a  intelektuálne provokatívnu  interpretáciu   dôležitej  témy  –  s obvineniami dotknutých strán  pre faktické   chyby a nepresnosti  z ruskej  imperátorskej  histórie.  Autorom konceptu  však išlo  predovšetkým o  umeleckú slobodu  a svojskú polemiku s historikmi, v druhom pláne o scénickú štýlovú pompéznosť,  čo  pravdepodobne vyšlo autorom oveľa viac,  pretože kamera i mizanscény vyšli  znamenite,  a  bez nadsádzky  možno aj  na  úrovni  niektorých  filmov  Petra  Greenewaya.

Trecie plochy a  polemické názorové rozhrania  s konceptom Alexeja Učitěla  sú určené  pre  poučenú kritiku  –  ako aj  pre  angažovaného diváka.  Ale  vzhľadom na filmársky výsledok  nás   skôr  môže  iritovať  priveľa  cudzích filmárskych vzorov a citácií, než  voľné fantázie, vrátane pikantnej polemiky a  otáznej  interpretácie starej  ruskej   histórie.

Vedľajším   autorským  plánom režiséra   Alexeja Učitěla  bolo  aj  zobrazovanie  istých  nepekných  cirkevných   dejinných  manierov a fantázia na tomto doposiaľ  v Rusku  veľmi  tabuizovanú  poli.   Autorská licencia a  odvážne nadnesené  historické  fantazírovanie  dokážu  s humorom  reflektovať   aj mnohé  osobnejšie  pikantérie, týkajúce sa života ruskej šľachty  a  otáznych  dobových mravov.

Mnohé obrazy histórie  obsahujú   úchvatné   retro  kompozície  s    pompézne  snímanými   historickými stavbami,  s  náročne  vyrobenými rekvizitami a kvalitne  ušitou  garderóbou,   a  taktiež  aj  verne pôsobiacimi  trikovými efektmi.

Kontroverzne provokatívnym spôsobom   na hrane  tabu   je  zobrazená  ruská pravoslávna cirkev, a  viaceré  dejinne dôležité  vedľajšie  historické  postavy.  Provokatívna  interpretácia smeruje až k polemike,  avšak  obdobne otázny prístup  nájdeme dnes  i v hollywoodskom filme, či v bežnom slovenskom, alebo českom historickom filme,  s témou  protektorátu, i obdobia socializmu, či fašizmu.

Napriek neistej ideovej polemike, nás dielo uchváti zaujímavou retro atmosférou, s prepracovanou   mizanscénou.  Masky a kostýmy  tvoria výtvarne silný základ,  pre  korektné kamerové riešenia,  s  čistým a prirodzeným mäkkým svetlom, čo je esteticky excelentný výsledok, a pochvala za odvážne režijné vedenie  protagonistov  pre režiséra Alexeja Učitěla.   Hodnotenie: 60 – 65 %

REVIEW   The film Matylda from the workshop of Russian director Alexei Učělel is a bold historical romance in a freely artistic retro style. The authors draw on a historically preserved life story from the time of the last Russian Tsar Nikolai Romanov, who was only 22 years old at the time of the coronation, and his affair with Matilda Kshesinska, an 18-year-old ballerina of Polish descent – in connection with his throne and marriage to Alexandra Fedorovna and events in 1896.

The work of director Alexei Učěl can be interpreted as a free-thinking and intellectually provocative interpretation of an important topic – with accusations of the parties concerned for factual errors and inaccuracies in the Russian imperial history. However, the author of the concept was mainly about artistic freedom and his own controversy with historians, in the second plan about scenic stylistic pomp, which probably came out much more for the authors, because the camera and mise-en-scène came out perfectly, and without exaggeration perhaps at the level of some Petr Greeneway films.

Friction surfaces and polemical views with Alexej Učil’s concept are intended for informed criticism – as well as for the engaged viewer. But given the film’s outcome, we may be irritated by too many foreign film patterns and quotes than by free imagination – including spicy controversy and questionable interpretations of ancient Russian history.  The secondary author’s plan of the director Alexei Učělel was also the depiction of certain unsightly ecclesiastical historical manners and the fantasy in this hitherto very taboo field in Russia. The author’s license and the boldly exaggerated historical fantasies can also humorously reflect many more personal piquanties concerning the life of the Russian nobility and questionable period manners.

Many images of history contain breathtaking retro compositions with pompously filmed historical buildings, with elaborately made props and well-sewn wardrobe, as well as faithful trick effects.   The Russian Orthodox Church and several historically important supporting historical figures are depicted in a controversially provocative way on the edge of the taboo. The provocative interpretation leads to controversy, but a similarly questionable approach can be found today in Hollywood film – or in ordinary Slovak or Czech historical film with the theme of the protectorate, and the period of socialism or fascism.

Despite the uncertain ideological controversy, the work captivates us with an interesting retro atmosphere with a sophisticated mise-en-scène. Masks and costumes form an artistically strong basis for correct camera solutions, with clean and natural soft light, which is an aesthetically excellent result, and praise for the bold directing of the protagonists for the director Alexei Učilel. Rating: 60 – 65%

………………………………………………………

Podľa serveru CSFD.cz  ruská poslankyňa  Natalja Poklonská o filme povedala: „Rusko je vo  filme  zobrazené  ako krajina šibenic, opilcov a smilstva. Nemôžeme dopustiť, aby sa  do kín dostal film, který zámerne falzifikuje históriu a diskredituje, ohovára  a vysmieva sa  jednému  z nejvýznamnějších svätých našej  cirkve – caru  Mikulášovi II. a členům jeho rodiny.“ ( …  )  „Ještě před dokončením se filmem zabývala komise ministerstva kultury, která hodlala jeho závadnost posoudit na uzavřené projekci. Na velkofilm, který stál v přepočtu asi 630 milionů korun, si stěžovali především pravoslavní strážci morálky a ctitelé památky posledního ruského cara, který byl v roce 2000 svatořečen.“  (Kaufman)