Titul: špionážny triler, USA, 2018, 136 min

Režia: Francis Lawrence
Scenár: Justin Haythe
Kamera: Jo Willems
Hudba: James Newton Howard
Hrajú: Jennifer Lawrence, Joel Edgerton, Matthias Shoenearts, Jeremy Irons, Mary-Louise Parker, Charlotte Rampling  Recenzia: Gabriel Gröber

SYNOPSIS   Russian prima ballerina Dominika (Jennifer Lawrence) has to end her ballet career after an unexpected injury. Through her uncle (Matthias Schoenaerts), she gets a job for Russian espionage, and in the end she has no choice but to go through uncompromising training, including psychological assessment of the opponent and subsequent sexual manipulation. Ex-ballet and niece of KGB high-ranking Dominic is deployed to CIA officer Nathaniel (Joel Edgerton) to extract the identity of the Russian agent he is bringing to the Americans.

Ruská primabalerína Do (Jennifer Lawrence) musí po nečakanom úraze ukončiť  baletnú kariéru. Prostredníctvom strýka  (Matthias Schoenaerts) sa  dostáva  k práci pre ruskú  špionáž  a nakoniec jej  nič neostane  len  prejsť   nekompromisným  výcvikom vrátane psychologického  odhadnutia  protivníka a následnú  sexuálnu manipuláciu.  Exbaletka  a neter vysokého potentáta KGB  Dominika  je  nasadená na dôstojníka CIA Nathaniela (Joel Edgerton), aby z neho  vymámila identitu ruského agenta, ktorý donáša Američanom.    

MOVIE  REVIEW

Rudá volavka  je  výpravný  hoolywoodsky  špionážny  film  bez  obvyklých honičiek,  či prestreliek.  Akčnosť  snímky  nahrádza dramatický a výpravný moment a  psychologické násilie  v nepríjemne naturalistickom tóne.  Ústredná postava  manipulovanej i manipulúcej  Dominiky  stvárnená  Jennifer Lawrence  sa  v  kľúčových scénach  úplne obnažuje, avšak  pre publikum to nepôsobí eroticky ani vábne  a erotika je zbavená  estetickej i fyzickej  vzrušenosti.

Zaujímavosťou nepochybne je  že  najnovší  Lawrencov film  má podobnú tému, štýl rozprávania a charakteristiku hlavnej hrdinky   ako dráma  Atomic Blonde: bez ľútosti, avšak na rozdiel od bondoviek,  s  oveľa deprimujúcim vyznením  v dramatických zvratoch,  i v naturalistickej, takmer hororovej kresbe postáv, scén  i  prostredia.

Režisér  Francis Lawrence   použil literárnu predlohu rovnomenného bestselera  exzamestnanca  CIA  Jasona Matthewse,  spracovanú Angličanom  Justinom Haytheom, o  reálne existujúcej ruskej  špionážnej škole volaviek.   Samotné rozprávanie  je  otázne  najmä z dôvodu  využitia  viacerých  nezlučiteľných  prvkov   ako napríklad  hromadením  mnohých  nelogických  dejových  náhod, či  existenciou  do seba nezapadajúcich radikálnych premien.  To všetko  je  zrejme aj príčinou, že   napokon  zobrazované  reálie ani príbeh filmu  nepôsobia  ako celok  príliš vierohodne.

Napriek košatému rozprávaniu s mnohými postavami – líniami s zauzleným dejom i príbehovými prekvapeniami  a  excesívne naturalizmom,  ktorí  tvorcovia snímky ako nástroj na publikum používajú  – len  ťažko uveriť,  že niekoľkomesačný výcvik agentov môže zmeniť celkovo krehkú a zmyselnú bytosť  baletky takým zásadným spôsobom, že by následne dokázala  v premyslenej šachovej partii  svojho charakterového rácia  a  „intrikánskej niekoľkonásobnej zrady“  prebiť  svojich  služobne starších kolegov, a to dokonca na oboch stranách barikád.

Na rozdiel od všetkých ďalších agentov z východného bloku, ktorý podľahnú znásilňovania i vymývaniu mozgov  podľa školených  ideologických  cieľov  a  propagandistickej  doktríny  o telách  a hlavách ktoré z vlasteneckých pohnútok majú prináležať ruskému štátu,  sa Dominika  (neuveriteľne zázračne)  nikdy ani v najmenšom nepodriaďuje ani rozkazu, ani rutine.  Napokon  sa  dokáže  vypracovať  na  prekvapujúco krutú agentku,  pracujúcu  pre  konkurenčné tábory nielen Ruska, ale i USA.

Šarmantná  Dominika  navyše šťastne zachráni ďalšieho služobne vyššie postaveného  a  skúsenejšieho  dvojitého agenta tým, že v skutočnosti iniciatívne neprijme ním odporúčanú  obetnú hru, a nevyzradí ho.

Bývalej baletke Dominike (Jennifer Lawrence)  sa  paradoxne darí   spoznať i svoju  prvú  životnú lásku.  Sympatický americký  špión jej pomáha  pomstiť  i  spočiatku  paradoxne krutý osud, ktorý ju  postihol  v zradnom vysoko postavenom strýkovi ruskej „režimistickej moci“,  s prisľúbenou záchranou pre svoju príliš sociálne odkázanú matku, ktorú chcú vysťahovať zo štátneho bytu na ulicu. Napriek násilným excesom  víťazí  nielen špecifická  a naturalistická temná erotika, ale i  vlastná motivačná agenda, ktorú publikum pochopí až vo finále filmu.

Publikum môže oceniť kvalitne stvárnenú ústrednú rolu baletky Dominiky a ďalšími  vcelku vynikajúco obsadenými postavami, i pokojne  plynúci minimalistický štýl  hollywoodskeho  trileru, s výborne zvolenou hudobnou dramaturgiou, štýlovou mizanscénou z ktorej časť bola použitá z reálií Slovenska, a kvalitnými kamerovými riešeniami.  Tvorcom sa podarila  celkovo remeselne uspokojivá snímka pre  široké divácke spektrum  (násilie a erotika), ale  pre kontext reprezentujúci  skutočnú  kritiku,  a  náročnejších  cinefilov – už menej.  

Review content: Red Heron is a narrative Hoolywood spy film without the usual chases or shootings. The action of the film replaces a dramatic and narrative moment and psychological violence in an unpleasant naturalistic tone. The central character of the manipulated and manipulated Dominica, played by Jennifer Lawrence, is completely exposed in key scenes, but for the audience it does not seem erotic or attractive and the eroticism is devoid of aesthetic and physical excitement.

Undoubtedly interesting is that Lawrence’s latest film has a similar theme, storytelling style and characteristics of the protagonist as the drama Atomic Blonde: without remorse, but unlike Bonds, with a very depressing tone in dramatic twists and naturalistic, almost horror drawings of characters, scenes and environments. .

Director Francis Lawrence used a literary masterpiece by CIA ex-officer bestseller Jason Matthews of the same name, edited by Englishman Justin Haythe, about a real Russian heron espionage school. The narration itself is questionable mainly due to the use of several incompatible elements, such as the accumulation of many illogical coincidences, or the existence of non-interlocking radical transformations. All this is probably also the reason why, in the end, the displayed realities and the story of the film do not seem very believable as a whole.

Despite the rough talk of many characters – lines with knotted story and story surprises and excessive naturalism, which the filmmakers use as a tool for the audience – it is hard to believe that several months of agent training can change the overall fragile and sensual being of a ballerina in such a fundamental way that in a thoughtful chess game of her character race and „intriguing multiple betrayal“ she managed to break through her senior colleagues, even on both sides of the barricades.

Unlike all other agents from the Eastern bloc who are subjected to rape and brainwashing according to trained ideological goals and propaganda doctrine about bodies and heads that should belong to the Russian state out of patriotic motives, Dominica (incredibly miraculously) never obeys the order in the slightest, or routine. In the end, he manages to develop into a surprisingly cruel agent, working for competing camps not only in Russia but also in the USA.

In addition, the charming Dominica happily rescues another senior and more experienced double agent by not actually accepting the sacrificial game recommended by him on the initiative and betraying him.

Formerly the ballerina Dominika (Jennifer Lawrence) paradoxically manages to meet her first love of life. A sympathetic American spy helps her avenge the initially paradoxically cruel fate that befell her in the treacherous high-ranking uncle of Russia’s „regimeist power,“ with the promised salvation for her overly socially dependent mother, whom they want to move from a state apartment to the street. Despite the violent excesses, not only specific and naturalistic dark erotica wins, but also their own motivational agenda, which the audience will understand only in the final of the film.

The audience can appreciate the well-executed central role of ballerina Dominika and other quite well-cast characters, as well as the calmly flowing minimalist style of the Hollywood thriller, with well-chosen musical dramaturgy, stylish mise-en-scène, part of which was used from the realities of Slovakia, and quality camera solutions. The creators managed to make an overall craft-satisfying film for a wide range of viewers (violence and eroticism), but for a context representing real criticism, and more demanding cinephiles – less so.