Titul:  Rodin, Francúzsko / Belgicko, 2017, 119´
Réžia: Jacques Doillon
Hrajú: Vincent Lindon, Izïa Higelin, Séverine Caneele, Patricia Mazuy, Pascal Casanova, Régis Royer, Anthony Bajon, Serge Nicolai, Nathalie Bécue, Maxence Tual, Guylène Péan

SYNOPSIS  In 1880, August Rodin won his first government contract: the Gate of Hell. He lives with his partner Rose when, at the age of twenty-four, he meets a young gifted student, Camille Claudel. She first becomes his assistant and later his mistress. After their break-up, from which Camille never remembers, the sculptor continues to work on his work, whose sensuality evokes negative reactions and enthusiasm. Jacques Doillon’s film reveals The Family as an erotic sensualist for whom the process of creation is a deeply sexual experience.  (…)  V roku 1880 získava August Rodin svoju prvú štátnu zákazku: Bránu pekiel. Žije s partnerkou Rose, keď vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch spoznáva mladú nadanú žiačku Camille Claudelovú. Tá sa najprv stáva jeho asistentkou a neskôr i milenkou. Po ich rozchode, z ktorého sa Camille nikdy nespamätá, pokračuje sochár zaujato v práci na svojom diele, ktorého zmyselnosť vyvoláva záporné reakcie i nadšenie. Snímka Jacquesa Doillona objavuje Rodina ako erotikou nabitého senzualistu, pre ktorého je proces tvorby hlboko sexuálnym zážitkom.

MOVIE   REVIEW 

Francúzsky herec, scenárista a režisér Jacques Doillon  je svojráznou osobnosťou francúzskej kinematografie. Jeho diela sú plné empatie, a sú verné odrazu  humanisticky orientovaných  tém, ale  i autorských vymedzení  snímok.

Snímky  Jacques Doillona  sú  príznačné  vernosťou  vymedzenej  životnej reality, ktorú odrážajú  –   a sú inšpiratívne zrelé  umeleckou   reflexiou  i  dobovým kontexom. Filmár je vo výpovediach  názorovo konzistentný  a  nesnaží  sa o  lacný či polopatistický  pozlátok.

Medzinárodná  filmová kritika i porotcovia  mu vcelku prajú, pretože jeho diela bývajú často nominované na prestížnych svetových festivaloch. I  keď na  súťažné prvenstvá žiaľ siahajú  len málokedy, to  však  taktiež   ilustruje tvrdú festivalovú konkurenciu a jeho poctivé a zodpovedné úsilie o prioritu originálneho výrazu, typického pre najlepších tvorcov francúzskeho filmu.

Režisér a scenárista  Jacques Doillon  vykresľuje  Rodina ako  umelecky zaujatého workoholika s geniálnym svetom predstavivosti. Avšak tak trochu  aj  ako  postavu večného vzťahového hľadača a veľakrát aj ľudského  pokrytca,  ktorý dokáže  lietať  medzi  svojou „trvalou matresou“ (ženou, ktorá mu porodila dcéru)  a inšpirujúcimi mladšími modelkami –  či obdobne  vášnivo vybavenými  šarmantnými  figurantkami  –  talentovanými  študentkami výtvarného umenia.

V Rodinovom ateliéri vznikajú odvážne i provokačné sochy ktoré sa stávajú koncepčnými míľnikmi svetového sochárstva.  Režisér  s pokorou odráža túto umeleckú i dobovú atmosféru  a  priebežne podáva i  vnor  do  komplikovanej  osobnosti  François-Auguste-René Rodina, ktorý sa stal  jedným z  najvýznamnejších  svetových sochárov 19. storočia.

Bol  umelcom/priekopníkom a hľadačom, ktorý vyšiel z  pôvodného impresionizmu, ale presadil moderný koncept  realizmu v umení.  Išlo o  svojský a  originálny senzualizmus, i špecifickú prácu so svetlom a tieňom.  Vo svojej dobe bol spočiatku v oficiálnych kruhoch zavrhovaný i nedocenený, s ťažkosťami v rodinnom živote i v duševnom zdraví, nakoľko dlhodobo trpel depresiami, čo skvele odráža i film. Možno i preto film začína a končí nikde, zachováva dejovú chronológiu a hlavným formotvorným prvkom je asociatívna  dramaturgická  skladba, čo vôbec nie je na škodu svojského rozprávania.

Hlavným  prínosom  snímky  je najmä introvertná  historicko-umelecká štúdia  povahy svetoznámeho  a revolučného sochára Rodina.  Zásluhou dobrého castingu režiséra  je  film  taktiež  artovou štúdiou  špecifického a prirodzene pôsobiaceho  herectva i režijne-dramaturgického umenia jeho skúsených  filmových tvorcov. Artový  a senzualistický  look  snímky a projektu osloví najmä  introvertného festivalového diváka, a priateľov francúzskeho  umenia.

REVIEW:   French actor, screenwriter and director Jacques Doillon is a distinctive figure in French cinema. His works are full of empathy, and are faithful to the reflection of humanistically oriented themes, as well as the authorial definitions of the images.

Jacques Doillon’s films are characterized by the fidelity of the defined reality of life, which they reflect – and are inspiringly mature with artistic reflection and contemporary context. The filmmaker is consistent in his statements about opinions and does not try to pay for cheap or semi-pathological tinsel.

International film critics and jurors alike wish him well, because his works are often nominated at prestigious world festivals. Although unfortunately they rarely reach the competition championships, this also illustrates the tough festival competition and his honest and responsible efforts to prioritize the original expression, typical of the best French filmmakers.

Director and screenwriter Jacques Doillon portrays the Family as an artistically interested workaholic with a brilliant world of imagination. However, a bit like the character of an eternal relationship seeker and often a human hypocrite who can fly between his „permanent mattress“ (the woman who gave birth to his daughter) and inspiring younger models – or similarly passionately equipped charming extras – talented art students.

Bold and provocative sculptures are being created in the Family Studio, which are becoming conceptual milestones in world sculpture. The director humbly reflects this artistic and period atmosphere and continuously serves the intricate into the complicated personality of François-Auguste-René Rodina, who became one of the world’s most important sculptors of the 19th century.

He was an artist / pioneer and seeker who came from the original Impressionism, but promoted the modern concept of realism in art. It was a unique and original sensualism, as well as a specific work with light and shadow. At the time, he was initially rejected and underappreciated in official circles, with difficulties in family life and mental health, as he suffered from depression for a long time, which is perfectly reflected in the film. Maybe that’s why the film begins and ends nowhere, preserves the story chronology and the main formative element is the associative dramaturgical composition, which is not to the detriment of his narration at all.

The main benefit of the film is an introverted historical and artistic study of the nature of the world-famous and revolutionary sculptor Rodina. Thanks to the good casting of the director, the film is also an art study of the specific and naturally acting acting and directing-dramaturgical art of its experienced filmmakers.  The art and sensualist look of the films will appeal especially to the introverted festival spectator and friends of French art.