Titul: Vycestovacia doložka pre Dubčeka, Slovensko, 2018 
Filmová réžia: Juraj Lihosit 
Scenár: Juraj Lihosit 
Kamera: Ján Ďuriš, Peter Zubaľ 
Hudba: Marcel Palonder 
Strih: Alena Spustová 
Zvuk: Peter Németh 
Scénografia: Viera Dandová
Distribúcia: Trigon Production
Premiéra v SR: 6. decembra 2018
Foto: Trigon Produktion

MOVIE  REVIEW

Režisér Juraj Lihosit  mal zámer využiť jedinečný materiál z Talianska, ktorý mu bol diskrétne doručený  a tak vytvoril  strihový dokument s dramatizačnými vložkami  pre najširšiu verejnosť, ktorý by  podal svedectvo o dobe a človeku.

Vo filme dostala priestor  širšie Dubčekova  rodina, viacerí politológovia,  a historici, hodnotiaci vtedajšiu dobu a osobnosť hlavného hrdinu. Téma ponúkala priestor na osobnejší či autorskejší ponor  do sociálnych väzieb v tej doby, ale  súčasne  i  na konfrontáciu doby so súčasnosťou.  Avšak filmové línie na tento účel  vo filme nájdeme len nezámerne.

Obdobne i keď sme sa mohli dozvedieť  o súkromí protagonistu,  či o geopolitických problémoch  samotnej komunistickej doby.  Avšak  všetko to, čo  vnímame  pri tak silnej téme  je  značne málo.  I keď archívy skrývajú stále ďalšie  zaujímavé „detaily dobového života“, nič z toho nie je “ prínosne nové “ ….  ako niečo v pridanej hodnote ako vec, ktorá tu  ešte nikdy pred tým nebola.

Hlavný konflikt je však postavený  – práve na „dramatizačných vložkách“  v ktorých hrdinovia,  uhrančiví  komparzisti, alebo  epizódkari  dobre znázorňujú  vcelku sizyfovskú a márnu snahu  vtedajších represívnych zložiek štátnej byrokracie:  o  zachytenie  čo len nepatrnej  zmienky o protištátnej činnosti  sledovaného  expolitika  Alexandra Dubčeka.

Nuž  toto je v kocke,  veľmi zjednodušený, a prostý naratívny  koncept.  Filmová  snímka  má aj  nádych  špionážneho thrilleru  klasického francúzskeho či amerického filmu.  Tento dramatický prvok sa ukázal veľmi sporným riešením.

Nevedno  prečo  – hrané scény pôsobia producentsky lacne, a dramaticky tézovito.  O herectve, či scenáristike  asi  radšej nehovoriť.  Strihová skladba  vyniká  vrstvením   totožných a veľmi podobných  motívov.  Napríklad  tých istých  veteránov  značky Škoda, Volga, Žiguli a Moskvič, ktoré sedia i na archívne zábery.

Nevieme či schválne  – alebo či z príčin nepozornosti, sú v  tomto  diele opakované zábery, ktoré  si publikum určite všimne  na viacerých miestach. Napríklad  dva či tri  krát  ten istý  zhodný  „dramatizačný  záber  tých istých áut vychádzajúcich z garáže“ a podobné „schválnosti,“ ktorých sa  niekedy dopúšťajú  kreatívci v spravodajstve.

Ale v publicistike, či  v dramatickej tvorbe takýto trend  akéhosi  „slučkového vložkárenia“  nemá  žiadny progresívny význam.   Žiaľ ani  hudobná dramaturgia v snímke  nepôsobí konzistentne a komplexne, je vcelku  málo suverénna až nevýrazná,  a málo invenčná.

Slovenská kinematografia tak má  i  po prezentácii nového  televízneho dokumentu  RTVS  a  režiséra Lihosita  o Alexandrovi Dubčekovi  z  televíznej produkcie Trigonu  veľký dlh.  Žiadalo by  sa konkrétne a oveľa  reprezentačnejšie  kritické  strihové dokumentárne dielo, ktoré by skutočne  podrobnejšie, vedecky, odborne a súčasne nepredpojato preskúmalo  túto  doposiaľ veľmi  kontroverznú osobnosť v politologicko-historickej rovine.

Ďalšou  rovnako zaujímavou  možnosťou by mohol byť  v  autorskej oblasti priechodný  longituninálny  kreatívny dokument na štýl, aký vedia stvárniť  napríklad české dokumentaristky  Helena Třeštíková,  či Oľga  Sommerová.

Osvetlenie  významu  Alexandra  Dubčeka  –  ako   odvážneho komunistického buriča so snahou o reformou,  čiže  aj  o  „demokraciu  s  ľudskou tvárou“ –  stále čaká ako veľká výzva – možno i pre novú generáciu nepredpojatých filmárov na Slovensku, a možno i v zahraničí.

Lihositovým zámerom bolo vytvoriť televízny glorifikačný dokument klasického typu, kde časť publika tlieska v duchu STANDING OVATION a druhá si uvedomuje skôr to, aké to všetko malo byť iné.  Či je to veľa a či málo pre dnešnú globalizačnú dobu, ako vidíme turbulentnú a plnú veľkých problémov a veľkých otázok – nech posúdi televízny divák a verejnosť.

Hodnotenie – critic review:  žiadna evaluácia