Titul:_Hovory s TGM
Talks with TGM
Česko, 2018, 80´

Réžia: Jakub Červenka
Scenár: Pavel Kosatík
Kamera: Jan Malíř
Hrajú: Jan Budař, Martin Huba
Producent: Jakub Červenka
Kostýmy: Katarína Štrbová-Bieliková

Synopsis

Hovory s TGM vás vychádzkovým tempom, bez vyložene rušivých momentov a snahy o veľkú drámu sprevádzajú  myšlienkovým svetom prvého československého prezidenta. Rozprávanie smeruje hlavne do minulosti  prezidenta  Masaryka  i  novinára  Čapka, ktoré  sú dôležité pre pochopenie toho, kam dospeli.

MOVIE  REVIEW

Vďaka pomerne  dobrému režijnému vedeniu  Martina Hubu a Jana Budaře, ale veľakrát  technicky i kreatívne  otáznej kamere  Jana Malířa,   ktoré snáď  majú  kúzliť   s  akademickým formátom a farbami filmového obrazu,  pripomínajúcimi staršie  kolorované pohľadnice.  Nuž  tento projekt plynie  čímsi ako historická artová rekonštrukcia, za zvláštnych podmienok.

Jan  Masaryk  komentuje  Čapkove pasáže z knihy, ktoré sú  ako korektúra pred tlačou, a  český novinár  na ne reaguje. I  keď s veľkou zmesou záhadnosti  ako na novú  a práve rodiacu  sa realitu,  čo  výpoveď projektu  transponuje  do  akejsi  nadreálnej roviny mimočasia.  Všetko je pritom  umelecká nadsádzka a má mizivú faktografickú úroveň,  pretože skutočný historický  prezident  a  zakladateľ Československej republiky  Jan  Masaryk  mal presne obrátený charakter,  typický  bohatou vnútornou symbolikou,  ako šítý  na mieru  pre introvertne  vnímavé publikum.

Rozhodne  Masaryk   nebol ani  narátorom,  ani  vypointovaným zabávačom,  či tvrdohlavým  učiteľom  s autoritou,  jednajúcim  v sebastredných monológoch,  s rozpitvávaním osobných citov, poblúznenia láskou,  i  nelichotivých či záludných  životných  prešľapov a omylov. Veľká škoda  obmedzených  možností  výpravy v segmente ultra light low budget,  pretože vznikla  napokon  len  minimalistická artovka s dvomi  hereckými tvárami, a takmer bez rozpočtu, a zrejme len pre klubových divákov.

Filmové  rozprávanie  na  teatrálnej i  čiastočne aj rozhlasovej  dramaturgii   je  technicky i dejovo  bez zádrhov a protirečení.  Ústredný  príbeh  neharmonickej  a generačne  navažujúcej dvojice  je logický  a nenudí, i keď dej, konflikty a zápletka  sú  v značne riedkom  deji   takmer  nula.

Nadhodené otázky  s minimálnou  patinou  realistickej  česko-slovenskej  histórie  a politiky,  však  do konca snímky ostávajú  tam kde ich postavili, a bez odpovede.   Zaujímavú  a dosť  nekontextuálnu dramaturgickú neukotvenosť a bezdejovosť  vyvažujú vynikajúce výkony v hlavných roliach, čo je hlavným dôvodom, prečo si film pozrieť na veľkom plátne.

Review summary: Definitely Masaryk was neither a narrator nor a pointed entertainer. He was not a stubborn teacher with authority, acting in self-centered monologues, dissecting personal feelings, wandering with love, and unflattering or insidious life tricks and mistakes. Too bad the limited possibilities of the set in the ultra light low budget segment, because in the end only a minimalist artefact with two acting faces was created, and almost without a budget, and probably only for club spectators.

Film narration in theatrical and partly also radio dramaturgy is technically and plot-free without snags and contradictions. The central story of the non-harmonic and generationally connected couple is logical and not boring, even though the plot, conflicts and plot are almost zero in a very rare story.

The raised questions with a minimal patina of realistic Czech-Slovak history and politics, however, remain where they were built until the end of the film, and without an answer.

Interesting and rather non-contextual dramaturgical lack of anchorage and homelessness are balanced by excellent performances in the lead roles, which is the main reason why you can watch the film on the big screen.