Kľúčovú zápletku filmového debutu mladej americkej herečky a režisérky  tvorí  vzťah  Amy (Kaitlyn Dever) a Molly (Beanie Feldstein),  ktoré sú priateľkami na strednej škole: najlepšie dôverníčky a najdôslednejšie bifľošky, ale spoločensky zabrzdené maximalistky. Deň pred záverečnou ceremóniou a posledným stredoškolským žúrom na školskej toalete  akosi  spoznávajú aký je svet kruto nefér.

I  keď  počas strednej školy  ženská dvojica  tvrdo pracovala:  najmä  na svojej kariére, aby sa dievky dostali na tie najlepšie školy. S  pocitom, že premárnili svoje detstvo a mladosť sú kľúčové hrdinky s  mnohými uletenými erotickými fantáziami (vrátane techniky vlastnej masturbácie) v kolektíve najmenej  obľúbené programové suchárky.  V posledný deň sa napokon zo vzdoru „vrhnú“ na rozlúčkovú párty.  Chcú dohnať  všetko to, čo doteraz zámerne ignorovali: teda drogy, sex, vzťahové  excesy, ale aj  neviazanú komunikáciu.

Škoda len že psychológia filmových  charakterov i samotný dej komédie nemá hlbší ponor, úprimnejšiu logiku, živejšie  charakteristiky…  okrem explicitnej sily vzdoru  bez  uveriteľnejšej   motivácie postáv, a dosť klišé takmer v každej zložke výroby, postáv, či smerovania  deja.

V americkom debute  sú  inteligentne poskladané  zaujímavé prvky a skvelá kamera i zvuk.  Autorské dielo však  celkovo pôsobí  viac  ako zručne poskladaná exhibičná show, síce plná hudobných klipových vložiek, zaujímavých odbočiek a prestrihov.

Z marketingových dôvodov je komédia  pumpovaná nadmierou parodických prvkov a dokonca  product placementom na pizzu, reklamou na jachtový priemysel a mobily.  Avšak má vcelku jednoduchú  zápletku medzi vonkajším kontrastom šprtúnskeho života, a potom zdanlivo  čarovným prebudením sa, a bleskové doháňanie manka zo zameškanej  gymnaziálnej   puberty.

Značne plytký scenár bez logickej charakteristiky vlastností postáv  je plný skečov, anti-moralizovania … a efektne strihaných mikro kameo-rolí, kde dominujú  zvrhlé  mládežnícke typy, presladené piesne, či fekálne sebaparodovanie.

Ľahkosť a efektnosť klipovej významovej rozdrobenosti narácie  našťastie nahrádza a kompenzuje  výnimočne dobrý  talent  herecký, režisérsky a výtvarný (spolupráca celého výrobného štábu), i keď ide aj o debutantské posty.

V debutantskom diele, ktoré vynikajúco vystihuje  senvičovú  a sebacenticky intovertnú  Generáciu  Z  –  tak  exceluje  najmä invenčne výpravný dizajn projektu, vrátane animovaných vložiek drogového poblúznenia, i pestré dejové pábenie s mnohými nečakanými odbočkami. Divák tu podvedome vstrebáva  kúzelnú atmosféru zaujímavého svietenia, kamery, hypertrofované dejového chaosu a tlačenia na emočnú  pílu, a na prvý pohľad  nepríťažlivú ústrednú  dvojicu.  Amy a Molly sú milé ženské bytôstky  s hmlistou charakteristikou: zosobňujú pubertálny outsiderský  či nezávislácky  „syndróm  zabrzdenia“. V snímke však  nie vždy  presvedčivo,  a  proti celkovej logike príbehu.

Veď i americká mládež  dnes reálne začína žiť na konci základnej a nie na konci strednej školy, čo tvorcom príbehu zásadne akoby ušlo, a navyše väčšina hereckých typov nemá proklamovaných 18/21 rokov ale 30 (???), čo pôsobí zvláštne.

Rovnako ako minimálne dva  neočakávané  katarzné dejové  prvky:  (1) „záchranárstvo“ triedneho kolektívu pred rukou zákona dokonca s  hrdinsky  dobrovoľným pobytom v mestskej  base, alebo (2)  riadne dejom a okolnosťami nemotivovaný zámer  „dobrovoľníckeho pobytu v africkej destinácii  namiesto prihlášky na univerzitu kombinovaný s decentnou  ale  jasne uletenou feministickou pozvánkou (excesy v Afrike).