Fabrika (The Factory)Rusko, Francúzsko, Arménsko, 2018, 109´
Scenár a réžia: Jurij Bykov
Kamera: Vladimír Ušakov
Strih: Anna Krutyj
Hudba: Anna Drubič
Hrajú:Denis Švedov, Vladislav Abašin, Andrej Smoljakov, Kirill Poluchin, Alexandr Bucharov, Dmitrij Kuličkov, Ivan Jankovskij, Jurij Tarasov, Pjotr Barančejev, Alexandr Vorobjov, Alexej Komaško, Sergej Sosnovskij, Boris Nevzorov, Oleg Almazov, Alexandr Baširov, Alexej Faddejev, Ilja Sokolovskij
Distribúcia: Film Europe  v SR od 29. augusta 2019
Foto: Film Europe

Synopsis

Na predmestí ruského malomesta stojí polorozpadnutú priemyselná budova. Mnohí zamestnanci v nej začali pracovať ešte pred tým, než pôvodne štátny podnik prešiel kapitalistickú privatizáciou. Keď miestna oligarcha a majiteľ továrne Kalugin (Andrej Smoljakov) oznámi bankrot, skupina robotníkov, ktorí už niekoľko mesiacov nedostali výplatu, sa rozhodne Kalugin uniesť a požadovať výkupné. Pod vedením záhadného Alexeja (Denis Švédi), ktorého motívy sú viac než nejasné, sa celá akcia čoskoro vymkne kontrole. Kaluginova súkromná ochranka a policajné útvar rýchleho nasadenia obkľúčia budovu. Robotníci sú v pasci, hodiny tikajú a spojenectvo sa začínajú rozpadať … (Film Europe)

Film Review

Jurij Bykov je mladá autorská ruská celebrita. Na svojom konte má niekoľko celovečerných filmov, v ktorých  zvláda nielen herectvo, ale i producentstvo, scenáristiku, hudobné komponovanie a réžiu, pričom pozitívne ohlasy získal už i na MFF v Cannes.

Žiaľ téma ruskej  vytunelovanej fabriky, hroziace prepúšťanie – či štrajk, ale už vôbec  nie sú výraznejšou reflexiou aktuálnych  reálnych ruských pomerov, či poukázaním na skutočné udalosti. Na druhej strane  snímka nie je ani  typickou žánrovkou plnou napätia, prestreliek, intríg, a obdobných dramatických prvkov, i keď  sociálna dráma sa po chvíli zmení na osobitú  rukojemnícku akčnú drámu.

Žiaľ hlavný dej je „minimalisticky nijaký“, a sociálna kritika oligarchického systému v Rusku je zobrazená len z príťažlivej efektnej stránky. Ústredný hrdina  zohavený vo vojnových konfliktoch,  a aj zdravotne zmrzačený – s ktorým publikum od začiatku súciti  je vystavený kritike.

Všetky akcie vo filmovej dráme od počiatočného  chaosu  po čase vedú k akejsi zasvetenej – ale v princípe aj  dosť „prvoplánovej prezentácii finesov špeciálnych zložiek polície“, či súkromnej ozbrojenej ochranky oligarchu a jeho  fabriky, i keď je jasne poukázané na prepojenosť a bezútešnosť oboch systémov.

Predstavitelia prokuratúry a médií sú len schematickými figúrkami do počtu, a celkové orámovanie filmu navonok zbytočnou chôdzou dvoch najsilnejších postáv nemá výraznejšiu logiku a pôsobí až sošne.

Pochválme  tu  nadmieru zručne odvedené remeslo (typológia a výber hercov ich vedenie, či  kameramanskú  štýlovú  jednoduchosť)  s vyrovnanými zložkami výroby, ktoré však tak trochu zaváňa vykalkulovaným producentským minimalizmom v duchu  štýlu  Bottle Movie (jedna stará  fabrika a nádvorie pred ňou).