Titul: Bangla, Taliansko, 2019, 86´
Réžia: Phaim Bhuiyan () Kamera: Simone D´Onofrio () Hudba: Dario Lanzellitti () SLOVENSKÁ PREMIERA: Periodická prehliadka talianskeho filmu organizovaná talianskou ambasádou v kine Lumiere, November 2019, IMDb rate: 6,5 RECENZIA: Gabriel Gröber
Synopsis It’s about an Italian young man, whose parents are from Bangladesh. He lives with his mom, dad and sister in a house in Rome. He works in a museum, and in his free time, performs with his band at small events. He is still trying to figure out life, but one day an Italian girl appears in his life. The lead character – and the director – is a second-generation immigrant from Bangladesh, born in Rome, Italy and an Italian citizen. His Bangla friends and himself speak so deeply the local language they could have been Romans for generations. But life isn’t simple, juggling a job as a Museum warden, a family adhering to cultural traditions, a religion with strict principles, and a brand-new girlfriend. In the end, it’s a witty romantic comedy.
MOVIE REVIEW
[ Upozornenie: text obsahuje dejové spojlery, takže pred zhliadnutím snímky neodporúčame ďalšie oboznámenie sa s recenziou, avšak i tak prezrádzame len toľko, aby ste si film vychutnali]
Phai vyrástol v Ríme a je dospievajúci dvadsaťdeväťročný moslimský Bengálec. Mladý taliansky moslim síce vyrástol v dnešnom modernom a globalizačnom Taliansku, avšak jeho rodičia s ktorými ešte stále žije, sa z neznámych príčin túžia presťahovať do Anglicka. Zrejme aj s vidinou perspektívy či chiméry lepších životných podmienok. Z dôvodov, že dnešné Taliansko pre skutočne akési lepšie a ambiciózne emigrantské kruhy zväčša len akousi prestupnou stanicou. Nuž zrejme brexit dnes všetko zmení.
Náš ústredný hrdina je typický nezrelý chlapec v puberte, ktorý pracuje v multi-etnickej rímskej štvrti Torpignattara ako dozorca v štátnom múzeu. Náš charizmatický imigrant/hrdina je aj hudobníkom v skupine s komerčným etnickým repertoárom. Niekedy s originálnou snahou o žánrový pop, ktorý však jeho lokálne a imigrantské publikum moslimských osláv a výročí nedopustí.

Pri jednom hudobnom konkurze sa Phai zoznámi s mladou a veľmi atraktívnou rodenou Taliankou Asiou, ktorá si túži nájsť životného partnera. Ale inak je jeho dokonalým protikladom.
Hrdinka Asia je príznačnou neistou a nešťastnou talianskou teenkou, čo odrástla v globalizácii, a sa riadi len inštinktom. Avšak naša hrdinka na druhej strane neváha ísť priamo a rovno na vec. Následne sa dievka trápi nad vzniknutou situáciou.

Nuž všetko je v tomto filme tak trochu hra na slepú babu a vzťahové riziko. Ale dospievajúca puberta a všeobecná zvedavosť sa vo veľkomeste nosia. Protiklady zrejme chemicky a povahovo majú čosi do seba. Nuž a medzi cudzími kultúrami sa zrodí vzájomná príťažlivosť.
Dvojica Phai i Asia sú sčasti komickými zúfalcami, sčasti racionálnymi praktikmi. Napriek tomu, že majú blízko k umeniu, spontánnosti, a klasickému telesnému zbližovaniu sa. Obaja sa snažia zlúčiť naoko nemožné a nezlučiteľné: prirodzené zbližovanie medzi sebou.
Avšak i keď platí dogma najprísnejšieho zákazu islamu: žiadny sex pred svadbou a obojstranne opačná výchova: liberálna spontánnosť vs. pokojný a rodinne orientovaný vzťah v klasickom zväzku.
Content Review: Well, everything in this movie is a bit of a game of blind woman and relationship risk. But puberty and general curiosity are worn in the big city. The opposites seem to have something in them chemically and by nature. Well, between foreign cultures, mutual attraction is born.
Both Phai and Asia are partly comic desperate, partly rational practitioners. Despite being close to art, spontaneity, and classical physical rapprochement. They both try to combine the seemingly impossible and incompatible: natural rapprochement.
However, even if the dogma of the strictest prohibition of Islam applies: no sex before marriage and mutually opposite upbringing: liberal spontaneity vs. a peaceful and family-oriented relationship in a classic union.



21 novembra, 2019
admin 
Posted in 




