Originálny  názov: Môj príbeh

Žáner: romantická dráma voľne podľa biografickej knižky

Krajina: Česká republika

Réžia: Libor Adam, Hana Hendrychová

Scenár: Pavla Krečmerová, Libor Adam

Hrajú: Vlastina Svátková, Vilma Cibulková, Saša Rašilov ml., Tereza Kostková, Pavel Kříž, Zuzana Norisová, Nela Boudová, Milan Kňažko, Míra Nosek, Alžbeta Stanková, Martin Stránský

Synopsis 

Young talented Elizabeth resigns from a successful ballet career because of fateful love. The man of her heart, however, has a double face, so Elizabeth loses everything she cares about in her life in an instant. However, what seemed to be the end could become a new beginning. Elizabeth is going to Moravia to try to fight with adversity and her own demons. With the help of Aunt Marie, who has been supporting her all her life, and four incredible girlfriends, she begins to look for a new life, but above all a belief in herself. From the harsh fall and awakening, the vision is born, and Elizabeth gets a second chance for true happiness as well as true and unconditional love.

Film  Review

Mladá talentovaná  Elizabeth (Vlastina Svátková)   bola  baletkou, o ktorú sa starala  starostlivo asertívna  teta, ktorá je majiteľkou  majiteľkou baletnej školy (Vilma Cibulková).  Avšak  najväčším ohrozením  našej Elizabeth   je  psychopatický, násilne manipulačný  a rázny  muž, ktorého nemusí  ani priateľ  jej tety, so stykmi a majetkom (Milan Kňažko).

Elizabeth   je  okolnosťami  prinútená  rezignovať   na úspešnú kariéru baletky kvôli osudovej láske a manželstvu.  Avšak  jej   psychicky narušený partner  ju  stále častejšie, a až  notoricky žiarlivo trestá.  Vlastný  manžel  jednoducho nenávidí jej kariéru, a  je proti každému z jej obdivovateľov v publiku.

Elizabeth však  v jedinom okamihu  schytá  nenávistnú  osudovú akciu priameho  ohrozenia,  následkom  ktorej sa krásna žena stáva kalikou  so zohavenou  tvárou i telom.  Akoby  hrdinka  stratila nevinne a neprávom  úplne všetko, na čom jej v živote záležalo, ale pritom nevidí skutočný rozmer problému.

Po náročnej prvej operácii  s pobytom  v nemocnici  Elizabeth  odchádza do Zlína, kde sa presťahuje aby vyšla zo zorného poľa problémového manžela. Elizabeth  podstupuje  sériu ťažkých kozmetických operácií na súkromnej kozmetickej klinike.

S pomocou tety Márie, ktorá jej bola celý život oporou, ale taktiež  štyroch  starostlivých a zaujímavých priateliek začína hľadať cestu k novému životu, ale predovšetkým  novú  vieru v seba samú. Elizabeth  bojuje a  dostáva druhú šancu na ozajstné šťastie.

Prichádza  nová  bezpodmienečná láska, ktorú stretne pri golfovom tréningu (Pavel Kříž), z čoho sa vyvíja konečne zrejme plnohodnotný  a perspektívny životný  vzťah. Žiaľ rola  i  zdedený  básnicky pancier  Pavla Kříža  je vnútorne zhodná s identickou  rolou v Kleinovej  básnickej sérii  (napr. Jak básnici přichází o iluze,  1982), čo u značnej časti publika vytvára nežiadanú väzbu, ktorá je silnejšia než autenticita role nového životného partnera.

Tyranský a negatívny  pôvodný  partner  sa  tak stal pre  nepredpojatého diváka  žiaľ  len nežiaducou karikatúrou s  gloriolou vyšinutého konania bez dôvodu a motivácie (nevieme či je psychopat  a v princípe  netušíme vôbec nič o tejto postave),  a  ona zobrazená len  vo  vyhecovaných rapidmontážach  nie je ani   plnokrvnou uveriteľnou postavou, čo by určite posunulo problematiku filmu bližšie k cieľovému publiku.

Navyše sa  v  príbehu  okrem nového opojného  a až neuveriteľne romantického „splynutia   s novou životnou šancou“  bližšie nepoukazuje na motiváciu jej nového partnera k zmene, len sa konštatuje, že je tak trochu ženatý, a neskôr že sa všetko k šťastnému koncu obráti.

V druhej časti  rozprávania  sa  dejové a povahové motívy uzatvárajú len vonkajším melodramatickým štýlom.  Paradoxne  bez využitia tém a prostriedkov psychologického žánru, čo  v  tejto  filmovej  a scenáristickom postoji  tvorcov vyložene  chýba.

Časť publika  má prirodzenú potrebu odhadovať väzby a motívy pod povrchom,  nielen  zvonka poukazovať na  psychopatickú a kriminálnu podstatu onoho nehumánneho činu, a následne sa k deju stavať  z  dnes už  trendového  feministického pohľadu.

Elizabeth si  napokon  taktiež  musí uvedomiť, že jej treba zbaviť sa závislosti na partnerovi.  Táto žena  prehodnocuje  priority  a  mala by aj zásadne zmení sama seba, i keď nevyužije pomoc psychológov či psychoanalýzy, čo  by bolo snáď logickejšie.    Avšak v scenári  dá  najmä  na  rady a dobrú vôľu  známych, na svoju rodinu, a najnovšie aj na  kamarátky, ktoré však prídu takmer odnikiaľ.

Čo sa týka formy  špecifického druhu  romantickej  filmovej  drámy, tak adresátom tejto snímky je širokospektrálne publikum (luxusné interiéry, golf, baletný svet), ale klubový divák s  publikum  náročného diváka  sa tým paradoxne dostáva na vedľajšiu koľaj, čo je cítiť na jednoduchosti a nekomplikovanosti  a častého opakovania obdobných využitých filmárskych prostriedkov. Autori pracujú  so  snahou o dojímavý hudobný podmaz, farebne nadštandardné a  úhľadné panorámy lesnej krajiny, či  vzorový  terén  golfového ihriska.  V snímke  vlastne chýba reflexia podstaty ich vzťahu a povahy jej „zlého mužského drsniaka„, ktoré ohavnosť je maximalizovaná len zvonka, a s minimom vysvetlenia.

Tento  problém  autorský, producentský a marketingový  by predpokladal hlbší, smutnejší či koncentrovanejší pohľad  na ich životnú históriu, či  zrejme taktiež  snahu o hlbšiu  analýzu fungovania ich vzťahu.  Zaujímavé by mohlo  byť  rozpitvávanie   samotnej povahy postáv   zúčastnených strán, predovšetkým preto, že ide o skutočný príbeh.

Napríklad  s jasnejšou  motiváciou  a hľadaním príčin dramatického konania hlavných postáv.   V  „Mojom príbehu“  sa to  deje len obrysovo  a slovne,  avšak  až  následne  i  formou  prostriedkov  príznačného  televízneho štýlu. Ale práve  „babinec“ a časový odstup  tu  má byť  podľa autorov scenára špecifickým a všeobecne podporujúcim  druhom terapie.

Veľmi pozitívne možno hodnotiť šťastný výber protagonistov. Film má  skutočne vynikajúci  casting a skvelé režijné vedenie, s dobrými  hereckými výkonmi. Publikum určite zaregistruje  taktiež  remeselne zručné kamerové  riešenia.

Napokon sa žiada pripomenúť  tak trošku ľútosti voči  veľkej snahe o  príliš univerzálny   produkčný  koncept projektu.  I keď scenár mohol byť oveľa prepracovanejší,  záporný hrdina  dramatickejší,  a nový muž života  uveriteľnejší.  Je nám ľúto, že  Môjho príbeh mohol byť  najmä  scenáristicky a umelecky oveľa   hlbší, než  jeho aktuálna realizácia, pretože snímka dramaturgicky a scenáristicky nefunguje, je zahltená typickým balansom všehochuti, ale nie premysleným ťahom na hlavnú myšlienku nového začiatku, alebo  akéhosi  nového sebazrodenia prostredníctvom istého životného pochopenia,  alebo   zmeny  a realistického prijatia problémov sveta vo vyššej kvalite, v zrelom postoji,  či v novej  filozofii. Naopak osud a šťastena sú  hlavnej hrdinke  akosi  „romanticky prítulné“, čo ničí drámu i psychológiu postáv súčasne.

Našťastie  kreatívne klady  i kritické vymedzenia  však zväčša  neodťahujú pozornosť od napínavého  i  keď značne umele  vyznávajúceho deja, a vytvárajú štylisticky zrozumiteľný dramatický útvar s kontrastnými náladami v rozprávaní, ktoré  vzniklo  voľne podľa úspešnej literárnej predlohy.  Žiaľ aj s mnohými chorobami debutantskej neskúsenosti  a špecificky  polarizovaného  kreatívneho názoru na svet, v ktorom si na mužov asi  „treba dávať veľké bacha“ (proti čomu protestuje i poctivé a pritom tvrdé jadro  pravých  feministiek).