[recenzia: G GROBER] Title: „Censor“ Genre: Drama Slovakia / Czech Republic / Ukraine, 2021, 93´ Film director: Peter Kerekes Screenplay: Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský Cinematography: Martin Kollar Music: Lucia Chuťková Starring: Maryna Klimova, Iryna Kiryazeva, Lyubov Vasylyna Production: Ivan Ostrochovský Editor: Thomas Ernst, Martin Piga Costumes: Katarína Hollá, Polina Karčeva

SYNOPSIS Irina is a devoted warden at the women’s base in Odessa Lesyu (Maryna Klimova), recently sentenced to seven years for killing out of love. She is pregnant for the first time. Lesja joins the team in Basmas life. Mothers with young children are allowed to visit them once in a while in a separate part of the prison, where they are cared for by benevolent nurses and caretakers. However, if the prisoner does not find a home for her child after his third birthday, they will place the child in institutional care, which is a tragedy for every mother and child, as well as a difficult routine for Irina, who is responsible for transferring the children to social care. Locked up and with almost no one she could turn to in the outside world, Lesja must find a way to prevent her son from ending up in the orphanage.

Sun in the Net – SLNKO V SIETI – 2022 – VICTORY: Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes (Best Feature Film) Peter Kerekes (Best Film Director, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes (Best Screenplay) 2022 – Iryna Kiryazeva (Best Actress in a Leading Role) 2022 – Maryna Klimova (Best Actress in a Leading Role) NOMINATION: 2022 – Lyubov Vasylyna (Best Supporting Actress), Lucia Chuťková (Best Film Music), Martin Kollar (Best Cinematography), Martin Piga, Thomas Ernst (Best Film Editing), Tobias Potočný (Best Film Sound), Katarína Hollá, Polina Karčeva (Best Costumes) → Venice Film Festival – 2021 – Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes (Orizzonti Award for Best Screenplay) NOMINATION: Peter Kerekes (Orizzonti Award for Best Film)

FILMOVÁ RECENZIA

Tvorcom sa podaril ťažký námet so zámerom reflektovať špecifickú paradoxnú situáciu odsúdených väzenkin rodiacich nové potomstvá žien s delikventskou minulosťou – ale i premýšľajúcich o svojom prerode. Navyše zaujímavý „dvojtvar dokumentu a hraného filmu“: sú tu skvelí herci a naturščici/neherci. Poučená dokumentaristika, skvelá kamera, dobré technické zložky, a mnoho ďalšieho, vrátane neotrelej autorskej výpovede.

Slovenský režisér a dokumentarista Peter Kerekes, ktorý vyštudoval hranú réžiu u profesora Stanislava Párnického [napr. 66 sezón, Ako sa varia dejiny] nadväzuje na trendovú skutočnosť, že slovenské dokumentárne filmy sú artovo i divácky „najúdernejšie“ vo svojej pastišovej i žánrovo konzistentne mixovanej línii.

Následne najlepšie fungujú ako žánrový mix dokumentaristiky s hercami. Možno i z toho dôvodu ich tvorcovia vyštudovali odbor dokumentaristika (a nie réžiu hraného filmu). Napríklad Škopova Eva Nová, Vojtekove Deti, Remova Láska pod kapotou. Snímka CENZORKA je naopak z pohľadu inscenačnej silnejšia v podpore „dokumentaristickej témy“ než v naratívnosti príbehu a je skvelá jednak v tvarovej hybridnosti a taktiež vo využívaní neotrelosti špecifického prostredia (ťažká kriminalita, ukrajinské väzenie).

Snímka predstavuje prvýkrát väzenskú realitu problémových žien a ich ťažké kauzy, ktoré nie sú líčené skutočne ako „jednoznačné problémové línie“, ale skôr ako naznačovaný kontext pochmúrneho prostredia a pohnutých ženských spoločenských osudov týchto žien či dievčat: možno je to Felliniho naturálna neorealistickosť “ z povojnového obdobia – spolu s novodobou Seidlovskou rakúskou dokumentaristickou školou.  

Príbehová štruktúra tejto snímky neobsahuje žiadne konfliktne a ostro napísané postavy. Dej je nie veľmi výrazný a je bez vážnych dramatických zvratov, či protirečí akémukoľvek dejovému vývinu postáv.

Prvú rozprávačskú líniu rozširujú zinscenované monológy o osudoch ďalších väzenkýň – ako paralelný a zástupný obraz, čo logicky vyplýva z enormne špecifikuj témy na hrane čohokoľvek a veľmi silná téma tak paralyzuje tak trochu aj klasické dramatické zložky audiovizuálneho diela.

Snímka skúseného Petra Kerekeša je o dievčenskom delikventskom a kriminalistickom podhubí a deťoch prichádzajúcich do tohto prostredia a o pokusoch zmeniť tento nelichotivý status quo. Avšak niet tu jednoznačnosti. Snímka je kombináciou tvrdej reality a vyladenej fikcie – s herečkami i prirodzenými hrdinkami.

Tieto postavy si však „ohlodali“ nielen dnešok, zajtrajšok … ale poznačili samotné aj osudy svojich detí: o súcite, ľudskosti, spolupatričnosti, napriek tomu, že hľadáme vždy za zobrazením: zobrazujú sa nielen hrubé a tienisté miesta väzenského systému, nevraživosť, paradoxná realita – ale viac než dojímavá a citlivo podaná akási „pesimistická depresia“.

Cenzorka je ziskom významnej ceny v Benátkach i predvedeným výsledným tvarom najvýznamnejším počinom režiséra Petra Kerekesa a súčasne i ťažko sa rozvíjajúceho slovenského filmu za posledné desaťročie, a možno i za za celú postkomunistickú éru fondovej podpory slovenského filmu. Filmové predstavenie je vhodné pre trpezlivého artového diváka naprieč širším spektrom.