[recenzia: G. GROBER] Genre Documentary Country: CZ + SK – 2022, 83′ Director: Veronika Lišková Screenplay: Veronika Lišková Camera: Vojtěch Vančura Music: Pawns Production: Kristýna Michálek Květová, Martina Netíková Editing: Marek Šulík Sound: Jakub Jurásek, Jan Richtr

SYNOPSIS Young Czech anthropologist Zdenka with her husband and three sons, who receives a prestigious scientific grant to generally investigate the features of a special international community of people on the northernmost island land just before the North Ice Pole. The family moves to Svalbard in Norway to observe how life is changing in the polar regions. Despite positive assumptions and optimism, he experiences a key traumatic event in his life and a change in his view of the conditions of globalization.

MOVIE REVIEW

Mladá česká antropologička Zdenka sa so svojím manželom a tromi synmi, ktorá dostane prestížny vedecký grant aby vo všeobecnosti skúmala črty zvláštnej medzinárodnej komunity ľudí na najsevernejšej ostrovnej pevnine tesne pred severným ladovým pólom.

Jej rodina sa presťahuje na Špicbergy v Nórsku, aby pozorovala, ako sa mení život v polárnych oblastiach. Napriek pozitívnym predpokladom a optimizmu zažíva kľúčovú traumatickú udalosť svojho života a zmenu pohľadu na podmienky globalizácie.

Predmetom jej výskumu sú najmä otázky o dopade globalizácie na obyvateľstvo v najsevernejšom meste sveta, Longyearbyene. Potom, čo sa Zdenka zamiluje do svojho nového domova, zistí, že v Arktíde mizne oveľa viac než len ľadovce a permafrost.

Prostredníctvom rozhovorov s obyvateľmi si začína uvedomovať, aká heterogénna malá miestna komunita vlastne je, a postupne odhaľuje napätie, ktoré sa skrýva pod povrchom. Naša hrdinka sa snaží prísť na to, do akej miery sa môže zapojiť do miestnej komunity, ktorú pôvodne zamýšľala iba pozorovať. Napríklad organizuje jazykové kurzy a nikto ho ale nedá miestnosť čo by mala byť samozrejmosť.

Zdenke sa podarí urobiť rozhovor s významným členom lokálneho establišmentu na základe ktorého je ho komunikované že aj ona spadá medzi nežiaducich ľudí, ktorí tu nemôžu ostať kvôli zmene a sprísneniu pravidiel azylovej politiky v Nórsku. Nakoniec sa plná sklamania, ale o radikálne poznanie bohatšia – vracia do rodnej Českej republiky.

Dokumentaristka snímky založila na prepojení súkromnej story so systémovými problémami sociologicko-politického charakteru s presahom až k metafyzickým problémom – holistickému a udržateľnému konceptu a charakteru akéhosi skrytého ale tvrdého národného šovinizmu v Nórsku (protiklad USA). Taktiež tu máme kritiku outsourcingovej ekológie bohatých. Navyše ako základ excelentná a väčšinou nestrojená a prirodzene komunikujúca etnografická/antropologická sonda. Dramaturgicky zamrzí pomalé strihové tempo a slabší výber scén z bohatého 140 minútového zostrihu, ktorému chýba hlbšie napätie kvôli aj fádne nastavenej dynamike až príliš pomalého rozprávania.

Pekný rodinný autoportrét z rúk kamarátky – dokumentaristky. Navyše všehochuť presahov. Kontroverzne ženský a typicky vedátorský pohľad v dobrom i zlom. Škoda niekoľkých technicky roztrasených záberov chôdze s mobilným zariadením, a absencie silnejšieho konfrontačného prístupu ku kľúčovým otázkam – spolu s vcelku až komótnym a príliš všeobecným tematickým uchopením zaujímavých komplexných otázok.