Filmová recenzia: Don’t Call Me Mom [Nevolaj ma mami], Norway, 2025, D: Nina Knag

Print Friendly, PDF & Email

[text: G GROBER] Title: Don’t Call Me Mom Drama Norway, 2025, 108 min Director: Nina Knag Screenplay: Nina Knag, Kathrine Valen Zeiner Cinematography: Alvilde Horjen Naterstad Music: Olav Øyehaug Cast: Pia Tjelta, Tarek Zayat, Kristoffer Joner, Kathrine Thorborg Johansen, Ragnhild Gudbrandsen, Benjamin Ebbesen, Andreas Søfteland Milde, Njål Lambrechts (more) Production: Eléonore Anselme, Ingrid Skagestad Casting Camilla Glaister Editor: Vidar Flataukan Sound: Jorunn Børve Eriksen Scenography: Fredrik Sivertsen Masks: Cecilie Aadnevik Costumes: Maria Brinch

SYNOPSIS A provocatively irritating sociological study of the privileges of the teaching and helping professions, including their power and cynical selfishness, which is masked by an external status of dedication. Forty-eight-year-old Eva is a popular and burnt-out teacher with a marital crisis. As the wife of the local mayor, she supports his election campaign. He also does volunteer work at an asylum center, where he meets Amir, an eighteen-year-old refugee with literary inclinations. Amir and Eva have a sexual affair, Eva even arranges for him to move into the mayor’s household. Note: The psychological drama by the debuting director Nina Knag was part of the main competition of the Karlovy Vary 2025 IFF, from which the actress Pia Tjelta took home the Award for Female Performance.

MOVIE REVIEW

Toxický vzťah s vekovým rozdielom celej generácie, medzi ženou starostu pomáhajúcej osemnásťročnému migrantovi s vynútenou nepravou identitou. Snímka má ambície byť pre publikum provokatívne iritujúcou a spoločensky kritickou štúdiou o privilégiách učiteľských a pomáhajúcich profesiách vrátane možnosti zneužitia sociálnej autority a cynickom sebectve, ktoré je zamaskované vonkajším statusom obetavosti.

Debutantská snímka nórskej autorky má štruktúru psychologickej romance o žene v strednom veku v hlbokej vzťahovej a hodnotovej kríze. Štyridsaťosemročná Eva je obľúbená a vyhorená učiteľka v jazykovej triede, ale s manželskou krízou zaviatou stereotypom, emočným bezvetrím, ale vnútorne aj pasívnym životným zúfalstvom. Ako manželka starostu miestneho sídla umne a iniciatívne podporuje jeho volebnú kampaň.

Eva zastáva aj dobrovoľnícku prácu v azylovom jazykovom centre, kde sa zoznámi s Amirom, osemnásťročným utečencom s literárnymi sklonmi. Meno Amir je v skutočnosti „mysteriózna legenda“, ktorú si vymyslel mladý sýrsky utečenec po sedemročnom neúspešnom čakaní na schválenie azylu v Dánsku. Naučil sa slušne po dánsky a tajne zostal v EÚ, čo pomerne rýchlo odhalí aj sama Eva, ale mlčí, i keď nie až do konca svojej hedonickej aférky.

Kríza stredného veku znamená že Eve chýba plnohodnotné vzťahové fungovanie s manželom Josteinom, ktorý robí starostu v obci. Kríza životného štýlu ju pudí do zneužitia učiteľskej i dobrovoľníckej profesie. Sú tu motivické fáze jej vzťahovej toxicity od počiatočného skrývaného euforického poblúznenia a vzťahového mileneckého nátlaku a procesných previnení až po sklamanie, poníženie a fatálnu pomstu. Príbeh je chronologicky vyrozprávaný z vlastnej motivickej perspektívy hlavnej hrdinky učiteľky Evy.

Sexuálnu aférka Evy a Amira prerastá do zničujúcej závislosti a fascinácie milostným objektom, ktorý má sotva 18 rokov. Eva si zariadi, aby sa Amir prisťahoval do starostovho domu. Neriešiteľný konflikt vznikne, keď si časom Amir nájde vekovo vhodnú partnerku, a Eva už pre neho nič neznamená.

Ohrdnutá Eva je miestami atraktívna, miestami odpudivá, a publikum s ňou súcití i keď sama situáciu vyprovokovala. Napokon svojho amanta zradí – a ako chladná a vypočítavá rebeka, a to všetku za paradoxného „akceptujúceho potlesku“ svojho okolia a spoločenského akceptovania jej spoluviny a viny za jasné partnerské aj spoločenské zlyhanie. Manžel jej lišiacky odpustí, ona nemá žiadnu vinu za žiadne pochybenie. Karavána ide ďalej, v rozpore s dvojtvárnosťou a pri strate morálneho kreditu.

Napriek debutu ide o tému akčne aktuálnu, takže gratulujeme, i keď hĺbka výpovede a voľba situácií má zrejme veľké rezervy. Snímka odzrkadľuje dobový festivalový trend príbehov o žiadateľoch o azyl, ich možné zneužitie, a milostné trojuholníky cudzích svetov vzdorujúce tabu, i s kultúrnymi protikladmi. Inak vďaka za tú odvahu k téme.

IMDb rating: 6,2 xxx IMDb GALLERY: 1 win and 1 nomination

Both comments and pings are currently closed.
Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV