Filmová recenzia: Nedosiahnuteľná láska, Un amour impossible, 2018, FRA D: Catherine Corsini

Print Friendly, PDF & Email

GENRE: Drama Romantic Biographical II Title: Un amour impossible, 2018, FRA
135 min
Director: Catherine Corsini
Original: Christine Angot (book)
Screenplay: Catherine Corsini, Laurette Polmanss
Cinematography: Jeanne Lapoirie
Music: Grégoire Hetzel
Cast: Virginie Efira, Niels Schneider, Iliana Zabeth, Régis Romele, Coralie Russier, Didier Sandre, Jehnny Beth, Simon Bakhouche, Ambre Hasaj, Caroline Borderieux
Production: Elisabeth Perez
Editor: Frédéric Baillehaiche
Sound: Christophe Vingtrinier
Costume: Virginie Montel

SYNOPSIS France in the fifties. Rachel is a beautiful but simple woman without significant assets, and half-Jewish, who lives in a provincial town first as a secretary and later in a leadership position. Philippe is an intellectual from an iconic family and from a Parisian family, but with incorrect emotions and lifestyles. Rachel and Philippe fall in love, but their relationship—at least for Philip—is aloof and calculating. Rachel gradually comes to terms with the fact that she will never be a wife, and her father resists accepting his daughter as his child, and when he gives in, it’s even worse.

MOVIE REVIEW

Francúzsko v päťdesiatych rokoch. Rachel je krásna ale jednoduchá žena bez výrazného majetku, a napoly Židovka, ktorá žije v provinčnom mestečku najprv ako sekretárka a neskôr v líderskej pozícii. Philippe je intelektuál z ikonickej parížskej rodiny a intelektuálne-mnocenským zázemím, ale s nekorektnými emočnými aj životnými štýlmi.

Rachel a Philippe sa do seba zamilujú, ale ich vzťah – aspoň pre Philipa – je rezervovaný a kalkulatívny. Rachel sa postupne zmieri s tým že nikdy nebude manželkou, a jej otec sa bráni prijať svoju dcéru za svoje dieťa, a keď sa podvolí, je to ešte horšie. Skúsená francúzska režisérka Catherine Corsini (Summertime) adaptovala román Christine Angot a do hlavnej úlohy obsadila Virgíniu Efiru.

Režisérka pre adaptáciu tvorí minimalistickú a subjektivizačnú z uhla ženských obetí, inak klasickú mainstreamovú artovú estetiku. Efirino korektné herecké stvárnenie sa podieľa na adaptácii románu v tvare klasickej psychologicko-spoločenskej melodrámy s viacerými prekvapivými zvratmi, a analýzou patologických podmienok tabuizovaných praktík medzi dcérou a jej vlastným otcom, ktorý ma popri Rachel aj inú – ďalšiu a relatívne šťastnú rodinku.

Škoda, že je povaha a motivácia hlavného hrdinu je tu len tézovito zobrazená postupne ako vyšinutého tajnostkára až narcisa, a dej má typicky jednopolárnu feminínu orientáciu. Žiaľ pragmatický a funkčne materialistický pohľad otca a jeho dcéry na svet sa paradoxne vo veľkej miere preniesol ponad generačnú výmenu, a je skôr varujúco rušivý ako finálne katarzný.

Publikum preciťuje nečinnosť a nekonanie hlavnej postavy so znepokojujúcim hnevom voči narcistickému a elitársky intelektuálnemu povyšovaniu sa ponad spoločenské a rodičovské konvencie. Výrazne ale aj bez známok súcitu a rešpetu, bez empatie, len v mene akéhosi zmyslového poblúdenia cez špekulatívne nastavené „osudové výzvy“.

Tento titul je najambicióznejší projekt film od režisérky, ktorá sa často venuje ženským témam z uhla angažovanej rodovej politiky. Možno až prehnane nereálny model chlapa, ktorý nebudí žiaden rešpekt a sympatie, ale dramatická narácia akoby zamrzla pred jasnejším vyvrcholením. .

V závere je zápletka obohatená o rodičovské sa vysporiadanie matky s dcérou, čo inak znemožňuje aj logický a hlbší filozofický motív širšieho obrazného posolstva s touto adaptáciou. Odporúčame pre milovníkov tabuizovaných analýz, angažovaným feministom, a artovému publiku.

Both comments and pings are currently closed.
Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV