Titul: Skutok sa stal

Scenár a réžia: Barbora Brezňáková

Introductory Note: The Slovak documentary film „Act Became“ reports on the state of our country through the life story and the relationship of three friends – Oskar Fegyveres, Robert Remiáš and Petr Tóth. Barbora Brezňáková is a beginning Slovak documentary filmmaker, and Actually has become her screenwriting and directorial debut. The film will mediate a return to the near past of Slovakia through a concrete example of the greatest social case of the 1990s in the perspective of participants in dramatic events. The young author’s original and visually suggestive view of our recent history, as well as the present, wants to become an urgent impulse for social reflection.

Synopsis

Slovenský dokumentárny film Skutok sa stal  podáva správu o stave našej krajiny cez životný príbeh a vzťah troch kamarátov – Oskara Fegyveresa, Róberta Remiáša a Petra Tótha.

Film Review

Barbora Brezňáková je začínajúca slovenská dokumentaristka a Skutok sa stal je zrejme jej  scénáristickým  i  režijným debutom.

Film sprostredkuje návrat do blízkej minulosti Slovenska cez konkrétny príklad najväčšej spoločenskej kauzy deväťdesiatych rokov v optike účastníkov dramatických udalostí. Originálny a vizuálne sugestívny pohľad mladej autorky na našu nedávnu históriu ale aj prítomnosť, sa chce stať naliehavým impulzom pre spoločenskú reflexiu.

Ambiciórnej autorke nemožno uprieť talent a odvahu ťať do živého, rovnako i diplomatickú umiernenosť.  I keď  ide o ťážké dáta a prípady, škoda, že zverili tento projekt autorke, ktorá  ešte  nevie a  mentálne zrejme ani vôbec nechce  robiť   skutočný „kreatívny dokument spoločenského typu“ (najmladší bývajú  nad  vecou zdielania), a  riešiť skutočné dilemy skorumpovaných inštitúcií,  rodikankárstvo na elitných miestach, či v štáte a či  v súdnictye či prokuratúre, a systémové zlyhania (o čom sa paradoxne zmieňujú aktéri snímky nie vo filme ale na TK pred novinármi).

Mladá debutantka neozrejmila nič nové a prekvapujúce, len ozvláštnila a „zrekapituovala celú kauzu“, či dodala jej i podobu osvetovo didaktickú, a to i pre školské účely. Snímka skôr prináša  výtvarne  a málo dynamicky zostrihané  dobre známe fakty. Obdobne vonkajškovo ako sme to videli aj u filmu Mečiar Terezy Nvotovej, ktorý tak isto priniesol len prehľad archívnych záberov RTVS a ďalších TV staníc, všetko s podporou slovenských i európskych inštitúcií.

Pridanou hodnotou mohlo byť výtvarná stránka projektu, avšak publikovať reálne nakrútené reportážne zábery ako archívny výstup s patinou 16 mm filmu či batacamového zašumelého  „záznamu“ je síce nóvum, ale ťažko (ne)inovatívne, a zrejme tiež profesionálne-etickým faux-pas  na publiku,  i keď tvorkyňa toto  naopak  subjektívne  zbožňuje (asi aj preto, že sama nie je kameramankou ani strihačkou).

Žiaľ chýbajú akékoľvek analýzy, faktografia a väzby motívov, chýba pohľad polície, súdov a vyšetrovateľov, a napokon aj  výraznejšie spoločenské obvinenie systému, kde síce všetko súvisí so všetkým, a ryba smrdí od hlavy, a proti chobotnici a jej nekonečných chápadlách   nemožno sa ani hnúť…

Paradoxne  sa  snímka nesnaží klásť konkrétne  otázky a  podávať vysvetlenia, stavať variácie a hypotézy.  Ťažko nájdeme v jej snímke  silnejšiu a zapamätateľnú scénu, a hudby takmer niet.  Orientácia v rozprávaní nie je dobrá. Niektorá postavy  človek len ťažko identifikuje a stráca sa ich význam i zmysel, a to napriek tomu že autorka v nik ukryla práve svoje tajomstvo, možno pre pokračovanie príbehu.

Žiaľ na príkladný  verejnoprávny film so spoločenskou kritikou a pálčivým apelom, ktorý pripravovali dlhé štyri roky – je toho v snímke žalostne málo.  Nie je  to  verejnoprávna publicistika, skôr výtvarne-reportážny experiment, a to neobvyklý.

Obdobne sklamaný môže byť klasický i  klubový divák. Vďaka masívnej reklame a mediálnej podpore však o diváka kvôli téme núdzu mať nebude.