[recenzia: A HOJDA] GENRE: Drama / Romantic / Psychological / Youth Country / Year / USA, 2020, 81´ Director: Sarah Sherman, Zachary Ray Sherman Screenplay: Sarah Sherman Cinematography: Martim Vian Starring: Anjini Taneja Azhar, Quinn Liebling, Ayla Carda, Eric Martin Reid, Dennis Fitzpatrick, David Withers Production: Elise Freeman O’Brien Editor: John-Michael Powell Scenography: Molly Wilson Costumes: Paris Fox, Krista Marten

SYNOPSIS Young boy Tilly and sexy cat Harper live across the street. Harper’s older brother Adam is Tilly’s best friend. When Harper enters high school, he finds himself with Tilly in an unexpected relationship that goes beyond social expectations, self-concept and family roles, and offers us an honest look into the emptied, superficial and naive-superficial but complex context of today’s youth’s sociocultural world.

MOVIE REVIEW

[Gabriel Gröber] Blonďavý sladký vlasáčik Tilly sleduje dievča Harper, ktorá je drobnou príslušníčkou pákistánsko-indickej kultúry v USA, a mladou ženou, ktorá miluje basketbal.

Americký film prezentuje reálie dievčaťa, ktorej najväčšia záľuba je športová atmosfére v amatérskom dorasteneckom basketbalovom oddieli. Celé samozrejme na strednej High School, s instagramom, textovkami a trávou.

V USA však ako vidno vzniká aj priemer aj podpriemer, a žiaľ aj filmy neschopné komerčnej – ani artovej festivalovej zóny.

Tento americký film je rodinnou „debutantskou snímkou ​​brata a sestry“ z menšinového prostredia, ktorá a snahu a zámer fokusovať akýsi zážitkový „edukačný stred“.

Nuž ale story sa obišlo aj bez jasnej myšlenky. Príbeh bez silného príbehu, a niet ani hlbšieho ponoru a väčšieho záberu a dynamiky – či iných pridaných hodnôt pre publikum.

V komunitách je správne aby bola tiež sloboda hovoriť o interupciách, diskusie o vegetariánstve, a so sebevedomím a dospeláctvom. Takiež ide o toleranciou; aj keď veľmi plytko pochopenú a prezentovanú, akoby to ani nebolo transparentné.

Chybný je len neambičný a nenápaditý scenár, žiaľ bez silnejšieho ťahu a bez kreatrívnej odvahy. Navyše stereotypne napísané – diela ako školometské typy i vzťahy, bez odvahy k nápaditejšiemu rukopisu, zahltené myšlienkovitým klišé.

Debutantský film nie je až tak prepadák v rozpore so zákonom a túžby oslniť zámerom či rukopisonou formou: projekt neuspel ani komerčne, ani v oceneniach na festivalovom poli – a takmer „nula“ s jednou priemernou a „nepremenenou distribučnou nomináciou“ [IMDb.com 12/2021].