Genre: Investigative reconstruction of the murder of a journalist that could change Slovakia Countries: Denmark / Czech Republic / USA, 2022, 102′ Directed by: Matt Sarnecki Camera: Anna Smoroňová Music: Kristian Eidnes Andersen Production: Signe Byrge Sørensen Editing: Janus Billeskov Jansen Sound: Marek Poledna

SYNOPSIS The cold-blooded murder of young investigator Ján Kuciak in 2018 could have changed Slovakia. The government resigned, and the election was followed by rough moments and chaos, with the country shaking at the foundations of democracy. Corruption, politics, mafia from a valuable global perspective and with the necessary distance. A complex audit of the case and a recapitulation enriched with unique police footage and materials shed new light on the entire open and largely unclear case.

MOVIE REVIEW

Chladnokrvné  vraždenie mladého investigatívneho žurnalistu Jána Kuciaka v roku 2018 bola udalosť, ktorá mohla zmeniť Slovensko. Odstúpila vláda, a po voľbách nastali krušné chvíle a chaos, pričom sa krajina otriasa  v základoch demokracie.  Korupcia, ľúbivá populistická politika vs. mafia – z  cennej globálnej  perspektívy a aj s potrebným odstupom. Komplexný audit kauzy  a rekapitulácia obohatená o  unikátne policajné zábery a materiály, ktoré vrhajú na celý doposiaľ neuzavretý a značne nejasný prípad nové svetlo.

Pred piatimi rokmi zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka, čo vyvolalo vlnu solidarity a predčasné voľby, ktoré mali mandát  predovšetkým na boj s korupciou. Ale  vedľajším produktom je chaos, neistota, ešte väčšia polarizácia a rozvrat. Zmeny v spoločnosti sa však prakticky nedotiahli, plameň vyhasol, a hrozí návrat starých štruktúr. Na začiatku bolo zburcovaná verejnosť, a étos: takto to nesmieme nechať…

Foto: Bontonfilm

Nový film Kuciak: Vražda novinára (2022) vznikol v zahraničnej koprodukcii s minimálnym finančným grantovým prispením slovenskej kultúrnej, občianskej  a verejnoprávnej obce na Slovensku. Zaspal/lo AVF i RTVS. Ani ďalšie inštitúcie … až na výnimky (TV JOJ) sa nevyznamenali.

Celovečerný  dokument zrealizoval prakticky ako svoj originálny debutantský počin doposiaľ neznámy americký režisér Matt Sarnecki, ktorý je promovaný historik (v USA), a uznávaný  investigatívny aktivista (magisterský odbor žurnalistika v EU).

Napriek všetkému sa tomuto prakticky debutujúcemu tvorcovi podarilo zrealizovať nadštandardný a plne profesijný počin, ktorý bude robiť všetko podľa atavistického zámeru: burcovať verejnosť k bdelosti a ostražitosti, veď demokracia je krehká záležitosť.

Klobúk dole, veď pán režisér nežije vo východnej EÚ dlhodobo. Matt Sarnecki vôbec nekomunikuje po slovensky. Aj sám autorský rukopis diela využíva na viac než 50 % práve angličtinu, čo je ideálne  pre globálne  a mladé publikum, avšak možno značný problém na domácom Slovensku pre klasického stredne starého, vidieckeho, či konzervatívne nastaveného diváka.  Titulky však nevyčnievajú. Angličtina protagonistov je excelentná, a pre  argumenty  podpísaných konšpirácií  a pochybovačov – zvláštne iritujúce pradivo.  

Úvod snímky využíva tv spravodajské zábery z archívov či tlačových konferencií  (Fico – Kiska – Kaliňák – Gašpar – Matovič).  Exprezident Andrej Kiska si pateticky a metaforicky nadnesene povzdychne, že „niečo zlé je v samých základoch tohto štátu“.

Vystupuje rodina Kuciakovcov a Zlatica Kušnírová, jej právny zástupca Roman Kvasnica. i špeciálny prokurátor Daniel Lipšic (zástupca Kuciakovcov). Ďalej získa priestor: sociológ Michal Vašečka, česká investigatívna novinárka Pavla Holcová, šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy (všetci štyria s prekvapujúcou bezchybnou angličtinou). Popri nim kontruje i Norbert Bödör,  a prirodzene viackrát sa zapojí s akciou či komentárom hlavný vyšetrovateľ Peter Juhás.

Sú tu upravované videonahrávky  z výsluchu Mareka Marčeka a jeho priznanie spolu a rekonštrukciou činu úkladnej vraždy – rekonšrukcia priamo v dome, keď chladne vysvetľuje a predvádza ako boli vykonané vraždy. Bonbónikom policajných materiálov je konfrontácia Zoltána Andruskóa a Aleny Zsuzsovej, ktorá mala byť sprostredkovateľkou medzi Kočnerom a vykonávateľmi činu.

Trocha nadnesenia vyvoláva satirické leporelo „Kočnerovej volavky“, v úsilí o  systematický zber napríklad kompromateriálov  o Andrejovi Dankovi, s ktorým si dohadovala rande, či dôkaz o Borisovi Kollárovi, aktuálnej hlavy slovenského parlamentu. Prisľúbená komunikácia z prelomenej aplikácie Threema síce mnohé naznačuje, ale ako jasný jednoznačný dôkaz  – to nemožne brať na 100%, čo si vcelku celkom jasne v tejto kauze uvedomuje obhajoba i obžaloba.

Navyše všetky strany napokon zmierlivo na kameru priznávajú, že po rozsudku, ktorý bol právoplatne vyšším súdom zneplatnený – celú situáciu nepociťujú ako zmanipulovanú, ale ako prirodzený skutkový stav. Hlavný INICIÁTOR tohto investigatívneho PROJEKTU – česká novinárka Pavla Holcová, ktorá vlastne iniciovala film v producentsky globálnom koprodukčnom rozmere: (…) na základe „prekvapujúceho úniku z vyšetrovacieho spisu“ – a podpory zo skrytých a dôverných zdrojov a zrejme vcelku slušného globálneho budgetu pre investigatívu (koprodukcia Dánsko + ČR + USA).

Filmovému dielu možno tak stredne vážne vytknúť, že projektu značne chýba „skutočný dokumentaristiky fortieľ  hlbokého a poučeného pohľadu pod povrch“, čo býva značne iná kvalita na rozdiel od a akčného atavistického občianskeho zanietenia, ktoré tu nepochybne je a je všeobecne ľudsky, humánne i demokraticky progresívnym prízmakom. Vytvorenému dokumentru by neuškodil aj hlbší civilizmus postáv, kriticko-konfrontačné prekvapenia, možno by tému oživilo viac absurdných či satirických momentov, jednoducho výraznejšia štýlovosť a jasne kritická méta s obrazmi, zrozumiteľnou symbolikou či presahom, cieľ: jasnejšie vyrovnanie sa s uneseným štátom (SK).

Nepočuť síce demagógiu starej politickej garnitúry, ale  veľa nepoznáme ani z konkrétnej techniky v investigatívnom získavaní dát, a ďalšej namáhavej práce ekonomickej analytiky a hľadania prešľapov, ktoré môžu viesť k hospodárskej kriminalite a ďalším zločinom korupcie. Nelogicky tu nie sú napríklad hlbšie motivácie v živote HLAVNEJ POSTAVY Jána Kuciaka – ako pracovitého, odvážneho a príkladne čestného investigatívna – mladého dvadsaťsedemročného analytika (chýba napríklad hlbší vnor do rodiny, školy, výchovy, prostredia a pomerov v spoločnosti, napr. kritika demagogických trendov, boj s hoaxami i moderné globálne problémy žurnalistiky). Zo súkromia reportéra Kuciaka je tu len jeden záber z podkrovnej izby, kde jeho brat predvádza plagáty športových klubov a skupín ktorým v detstve fandili. Nie je tu ani Kociakova rodná redakcia Aktuality.sk, i keď jej šéfredaktor má veľký priestor pre stanoviská.

Ján Kuciak bol len nedávnym absolventom žurnalistického odboru v Nitre, kde ako doktorand externe vyučoval – ale nebol to ani klasický ani účtovník ani ekonóm, ale mal znalosti a talent tieto dáta geniálne interpretovať, čím predbehol ako „inovatívny analytik“ svoju slovenskú žurnalistickú dobu a stal sa pojmom a rozryl skutočne obrovské škody ktoré sú predmetom policajného šetrenia.

Film je viac epicky košatý ako hĺbkovo konfrontačný. Dynamika je nastavená pre klasické masové publikum. Znamená to, že snímka je motivačne menej popisným dielom v kresbe reálnych životných postáv kauzy.  Protistrane pána Kočnera a ďalších dotknutých článkov reťaze je dané taktiež relatívne čestné a patrične skromné miesto s argumentom, že keďže strelec poprel znalosť záberov zo „sledovačky“, naznačuje to  údajnú vykonštruovanosť kuazy (nevyjasnený argument Mareka Paru, ktorý tam má dosť neurčité a špekulatívne miesto).

Nelogicky kamsi zmizli zmienky o prelomovom človeku kauzy – kontroverznom novinárovi Tóthovi, ktorý ako prvý a jediný človek začal spolupracovať s políciou, lebo si uvedomil, že jeho šéf môže mať veľký problém (tvorcovia nešli do rizika sporov a domnienok, čo mohlo byť zaujímavé aj divácky). Postava freelancera Vagoviča, ktorý reportérovi Kuciakovi šéfoval tu nie je vôbec, a nevedno prečo, lebo sa stal výrazným kritikom FICIZMU, a sám prispieva k rozkrytiu temných stránok politiky i systému tzv. našich ľudí.

Do tretice záhadne vyšumieva aj provokačná rola nefunkčného riadenia silových zložiek štátu v poručí súkromnej SBS [tzv. 7. poschodie TRANSPETROLU], ktorej prezentácia mohla byť kľúčovou stránkou projektu. Salámová metóda a rozhovor obvineného s pánom Trnkom a obsah rozhovoru, odkaz k nedotknuteľnosti systému NAŠICH ĽUDÍ (napr. kauza NARCOS). Viac podrobností o získaných ekonomických dátach a ich reálnom kontexte – mohlo skutočne preniesť – oveľa výraznejšiu patinu spoločenskej obžaloby ako „skutočne zahnívacieho a nekorektného systému“.

Iba náznakovo vidno konkrétne prepojenia na politikov a podsvetia, nieto odkazov ku konfrontačnej skrytej vojne v polícii a rošád na prokuratúre (napr. kauza Vadala, kde ktosi skrytý blokuje informácie z Talianska). Nekomentuje sa aktuálna politická scéna či parlamentná pudovosť, ktorá znechucuje verejnú mienku. Avšak chýbajú napokon aj praktické rešerše a prehľad o množstve drobných ekonomických či spoločenských kauzičiek, o ktorých písal nebohý Jano Kuciak.

Toto a mnoho ďalšieho tvorí a reprezentuje nezverejnené unikátne a veľmi obsažné panoptikum zneužitia spoločenskej moci. Onedlho by mal padnúť nový verdikt – tak držme palce nestrannosti a spravodlivosti, bez ktorej nie je demokratický – právny a demokratický moderný štát možný.

Novinárstvo dnes supluje skutočnú  nedôslednú  inštitucionálnu a štátnu moc nielen v banánovej exotike – ale i v mnohých krajinách EÚ a žurnalistika je všade riziková. Známe sú vraždy novinárov v Bulharsku (2010), Poľsku (2015), na Malte (2017), v Grécku (2021) či v Holandsku (2021).  

ZHRNUTIE:

Film je napriek výhradám zručne a dynamicky vystavaným dramatickým dielom s modernou rozprávačskou formou. Materiál je príznačný bohatým archívnym skladom, vynikajúcim výtvarnom v kamerových riešeniach a v technickej dokonalosti trikovej i zvukovej. Na Slovensku môže byť tento koprodukčný dokument mocným nástrojom pre tvorbu verejnej mienky, či spúšťacím mechanizmom hlbších spoločenských zmien v demokracii i slobode podnikania. Pochváľme i skvelú PR kampaň, premiéru a kampaň so snahou o celospoločenskú diskusiu [napr. beseda s HAVRANOM na RTVS].

Odporúčame aj masovému publiku či divákom klubovej scény na Slovensku. Rozhodne za 5 rokov najreprezentatívnejší počin o udalostiach spred konca vládnutia SMERU – a memento pre ich spoločenskú akceptáciu.