[autor recenzie: G GROBER] FESTIVALS: IFF BERLINALE + FF DIAGONALE + GENRE: Documentary / Drama Country: Austria, 2024, 107´ Director: Anja Salomonowitz Artwork: Jo Molitoris (book) Screenplay: Anja Salomonowitz Cast: Birgit Minichmayr, Johanna Orsini-Rosenberg, Lukas Watzl Editing: Joana Scrinzi

SYNOPSIS Falling through the window of the grandmother’s farmhouse, where Maria Lassnig spent her childhood, the cardigan shines sky blue for the first time, radiating as if it were out of this world. Growing up in the south of Austria, Lassnig ended up in the post-war art scene there via the Vienna Art Academy. Sky blue, pink, jade green, fleshy red. Silent, stubborn between men who love to hear each other talk, she feels into her body and looks out at the world. She paints. She films. Merciless and mischievous. She is building her career slowly. She knows the value of her paintings long before the art world follows suit. Birgit Minichmayr embodies Maria Lassnig in Anja Salomonowitz’s film homage to the artist across all ages and psychological states, the „body awareness“ of Lassnig’s art being placed alongside a body that produces the art. A strange and complexly arranged biopic in a hybrid form: game scenes and documentary sequences intertwine. The pictures are real.

MOVIE REVIEW

Zaujímavý experimentálny film o významnej rakúskej maliarke, a uznávanej modernistickej umelkyni v globálnom svete aj mimo Rakúska.

Objektívny a aj subjektívny pohľad na špecifickú a nekonvenčnú ženskú akademickú maliarku sa prelína a špecifickým ponorom do duše umelkyne a popisom či interpretáciou jej povahy a okolnosťami v jej veľmi nekonvenčnej tvorby – i nezvyklého životného rytmu, brániaceho sa šablónam a konvenciám akademizmu a stereotypu.

Filmový príbeh solitérnej umelkyne je analytickou a polemickou úvahou o spôsoboch jej vlastného osobného umeleckého vyjadrenia, v ženskom boji proti mužskej dominancii v akademickom prostredí. Tvrdý prienik do motivácie v ktorej autorka na plátno prináša svoje existenciálnu rozpoltenosť.

Režisérka Anja Salomonowitz zvolila osobité metafory a symboliku, i keď ku komplexnosti možno chýba viac biologického zrkadla, keďže kľúč k vlastným démonom ostal i tak v pandorinej skrinke osobných tajomstiev. Pre publikum ale úchvatne nevšedný portrét pre skutočných fanúšikov moderného sveta.