Oxana Biographical / Drama France / Ukraine / Hungary, 2024, 103 min Directed by: Charlène Favier Screenplay: Antoine Lacomblez Camera: Eric Dumont Music: Delphine Malaussena Cast: Albina Korzh, Maryna Koškina, Noée Abita, Lada Korovai, Oxana Ždanova, Yoann Zimmer, François Creton, Jonathan Halperyn, Carolina Jurczak, Idir Chender xxx SYNOPSIS Ukraine, 2008. Young Oxana Šačko and a group of convinced anarchists with a passion for art, activism and politics protest in a topless style with slogans painted on their bodies and flower wreaths in their hair, alternately condemning prostitution, police violence, pro-Russian politicians… The film traces the birth and history of the fate of the heroine and one of the most important feminist movements of the 21st century: FEMEN. Political refugee, artist, activist, „sexual extremist“ Oxana crossed borders and tirelessly campaigned for women’s rights and freedom of speech, risking her own life, and she was really affected by intrigue, betrayal, but also her own ambitions and depressed mood.

MOVIE REVIEW

Dno ľudských síl inšpiruje v situácii stratenej generácie, dezilúzie a marazmu. Kolektívny pocit bezmocnosti a sám vojak v poli – súperom je korupcia, porušovanie ľudských práv, či sústava diktátorského vládnutia v Rusku a Bielorusku. Napokon skepsa z toho že nikdy nepríde víťazstvo. Aj životopisný film Oxana od Charlène Favierovej odráža mimochodom napätie medzi politickou ikonou a súkromnou osobou, medzi militantným pátosom a vnútorným psychologickým a spoločenským nepokojom.

Ukrajina, 2008. Mladá Oxana Šačko a skupina presvedčených anarchistov s vášňou pre umenie, aktivizmus a politiku protestujú štýlom hore bez a s heslami namaľovanými na obnažene ženské telo a kvetinovými vencami vo vlasoch.

Aktivisti striedavo odsudzujú obchod s prostitúciou, európsky sex turizmus na Ukrajinu, policajnú brutalitu, a voj proti proruským politikám – a jedného z najvýznamnejších feministických hnutí 21. storočia – FEMEN. Toto bolo politické performatívne hnutie, ktoré orogramovo protestovalo proti patriarchátu, náboženskému dogmatizmu a autoritárskym režimom s holými prsiami, kvetinovými korunami vo vlasoch, a jasnými, jednoznačnými posolstvami.

Mladá Oxana pôsobí životopisne ako zrejúci „politický emigrant“, zapálená aktivistka a talentovaná umelkyňa, aj „sexuálna extrémistka“. Zrejúca Oxana je navyše talentovaná maliarka ikon i moderného umenia, ale aj búrlivé, revolucionárske a depresívne dievča, ktoré by možno vedelo mať normálny vzťah partnerský, ale nebaví ju to – v kontexte doby.

Mladá, sympatická a jednoznačne sexy Oxana prekračovala hranice a neúnavne viedla kampane za práva žien a slobodu prejavu. Skutočne riskovala aj vlastný život, a časom na ňu doliehali aktivistická nejednotnosť a intrigy, zrada iných aktivistiek, ale aj vlastné ambície a depresívna nálada.

Tento projekt je napriek atavistickej téme veľmi zaujímavo realizovaný, Zachytáva spoločenskú atmosféru naprieč Európou, prácu represívnych zložiek v Bielorusku a Rusku, ale aj parížsky umelecký a aktivistický svet, a to s relatívne veľkou autenticitou, umelecky intímne a zrejme aj prekvapujúco autenticky.

Fabula sa zameriava na bilancujúci posledný deň pred sebevraždou v 31-ročnom živote umelkyne a aktivistky Oxany Šačko – 23. júl 2018.

Režisérky koncept posledného dňa v Paríži tu tvorcovia prezentujú ako scenáristickú metódu rôznych epizód, spomienok a vnútorných výziev.

Návšteva bazéna so spontánny sexom s mladým krásavcom. Vzdorovitý rozhovor s azylovou úradníčkou, ktorá ju školácky skúša, ale je pritom presne na opačnej strane barikády a vysmieva sa Oxane ako rebelke. Oxana zhodou okolností prvýkrát predstavuje svoj životný umelecký koncept v Paríži, ktorý bude obsahovať umelecky posunuté klasické pravoslávne ikony.

Životopisný materiál v chronologickom poradí je obohatený vsuvkami reprezentujúcimi mladosť, jej politické prebúdzania a dejiny skupiny Femen – až po ich zneužívanie a degradáciu. Napokon sa z nich stal vyprázdnený popkultúrny trend čo naznačuje že davový anarchizmus provokačne systémom hlava oproti stene – nemá zrejme vážnejší či systémovejší spoločenský potenciál a nič nerieši.