Mystery / Drama / Horror SK, 2022, 109´ Director: Tereza Nvotová (…) Screenplay: Barbora Námerová, Tereza Nvotová Camera: Federico Cesca (…) Music: Rob Cast: Natalia Germani, Eva Mores, Juliana Oľhová, Zuzana Konečná, Marek Geišberg, Peter Ondrejčka, Noël Czuczor, Jana Oľhová, Iva Bittová Production: Peter Badač, Miloš Lochman, Clara Levy Editor: Pavel Hrdlička Jr. Sound: Ivan Horák, Rob Scenography: Tomáš Berka Costumes: Andrijana Trpković.

SYNOPSIS

Thirty-year-old Šarlota returns to her native village deep in the mountains. Many years ago, she ran away from here under specific circumstances. Her return arouses suspicion among the locals, who were thought to be dead all along. They fear that their arrival will awaken a witch who, according to legends, haunts the surrounding forests.

DISTRIBUČNÁ SYNOPSIS: Hriešna Šarlota sa po mimovoľnom či zámernom potrate na neznámu žiadosť vracia do rodného hniezdočka, ​​plného zadubených tradícií, ktoré nie sú v súlade so slobodným voľnomyšlienkárstvom a veľmi voľným duchom filmu. Jej návrat v dedine vzbudzuje podozrenie, pretože po celý čas ju považovali za mŕtvu. Dedina má obavy, že dievča svojím návratom príchodom nahnevá ženu opradenú zlým menom a poverami. So Šarlotou sa zblíži iba Mira, mladá excentrická bylinkárka, ktorá sa do dediny nedávno prisťahovala a tá hojí Šarlotinu boľavú dušu tým, že ju zoznamuje s liečivou silou tunajšej prírody. Keď rozpovie historku o starej čarodejnici a divokom dieťati, v Šarlote sa prebudia spomienky na sestru, ktorá sa pred rokmi stratila. V miestnych stajniach za nejasných okolností hynú zvieratá a komunitou sa začínajú šíriť zvesti o holohlavom netvorovi v lesoch. Dedinčania Miru a Šarlotu obvinia zo spriahnutia sa s temnotou. Šarlota sa snaží odreagovať svoju vinu a prijať zodpovednosť za osud. Čaká ju stretnúť s vidieckou mentalitou a mladíckou túžba vyrovnať sa so svojou minulosťou.

PORTRAIT OF THE DIRECTOR: Born in 1988 in Trnava, graduate of FAMU. The documentary debut „Jesus is Normal“ was created in co-production with HBO and was distributed in the Czech Republic. She is the director of several documentaries for ČT and RTVS. In addition to directing, she was also a screenwriter and presenter of the music program „Knock Out&ô“ on the tv station Óčko – with a reflection of the side club scene. girl). Documentary MEČIAR (2017) and feature: Špina (2017).

FILM REVIEW

Mystery / Dráma / Horor SK, 2022, 109´ Réžia: Tereza Nvotová (…) Scenár: Barbora Námerová, Tereza Nvotová Kamera: Federico Cesca (…) Hudba: Rob Hrajú: Natalia Germani, Eva Mores, Juliana Oľhová, Zuzana Konečná, Marek Geišberg, Peter Ondrejčka, Noël Czuczor, Jana Oľhová, Iva Bittová Produkcia: Peter Badač, Miloš Lochman, Clara Levy Strih: Pavel Hrdlička ml. Zvuk: Ivan Horák, Rob Scénog

SVETLONOC [brit. org: The Nightsiren] Slovenský dist. titul by bolo trefnejšie nazvať s väčším a korektnejším mysterióznym nádychom ako titul „Volanie sirén“. Tento film získal v Locarne Leoparda a súčasne je už tretím veľkým filmom nedávnej famáckej debutantky Terezy Nvotovej.

Hraný koprodukčný projekt ich nepokryte silne „ženskou snímkou“. Naopak na slovenské či české pomery je toto filmové hrané dielo nakrútené aj na udivujúco vysokej vysokej produkčnej úrovni.

Herecky napríklad so zaujímavo energickou Nataliou Germani v hlavnej úlohe, ktorý provokuje v spodnom pláne totalitnou kritikou slovenskej súčasnosti, minulosti – ale aj zaostalé a tradičné pomery okolo tradičných zemsky dedinských či horalsky pastierskych hodnôt, z ktorých si film uťahuje, a ktoré spochybňuje.

Autori sa prezentujú priamou a opakovanou kritikou. Na bežný divácky vkus možno až prílišným tlakom na pílu (násilné kúpanie alias šibačka, falošná morálna dvojtvárnosť veriacich, frajerské buranstvo mládeže, aj aj opakované útoky so zbraňami na bezbranné ženy, ktoré sú ako inak: panensky čisté a nevinné).

Komunikácia možno aj s akousi „zadubenou patriarchálnou zmeskou protikladov“ medzi teóriou a praxou žitia. Zaujímavé ženské hlavné i vedľajšie role tu stvárňujú napríklad Iva Bittová, Jana a Júlia Oľhové, či Jana Mores.

Ženy sú tu typy, povahy a postavy sebavedome či až trýzniteľsky adrenalínovo podriadené skupenstvu „vidiečaniek“ a celej horalskej komunite. Mysteriózne tu funguje „sexuálne podrobenie medzi pármi“, nezávesná sexualita a intímna blízkosť mladých takmer idylických tiel bez duchovných a duševných predpojatí a akési idylické užívanie si života v kontraste s pomýleným a nebezpečným okolím v horách a na vidieku – ako vrchol nezávesného nadväzovania vzťahov medzi postavami – a aj anarchistická vzbura voči nej.

Žánrovo je dramatické dielo neuchopené (tajomné nádychy hororu, trillerovká dramatický násilnosť; realita vs. bájkarsky-poetická snivosť výpovede ale príliš to tu nevadí), čo pri inak relatívne znamenitom režijnom vedení a herectve, hudbe, kamere, i tajuplne univerzálnych lokalitách ani trošku neprekáža.

Zámery tvorcov sú „vyladené“ do zosmiešnenia tabuizovaných statusov dominancie, v polemike k slepej – nelogickej a stádovitej poslušností mŕtveho tradicionalizmu, či akýchsi post-kresťanských povier…

Autorský scenár projektu reflektuje napríklad príbeh mladej ženy so sklonom nepriviesť do neisto protikladného sveta potomstvo. Rozhodnutie a jeho legalizácia poetikou filmu – so snahou nekopírovať otázne civilizačné hodnoty. Následne vzbura voči „statusom“ formou vlastnej neistej antipatie k ústrednej téme: k tradičnému materstvu a výchove, a súčasne nechuť a vážna polemika k rodičovstvu či klasickej schopnosti dlhodobého životného partnerstva. Vidíme neistú prvorodičku s čerstvou skúsenosťou k nešťastného potratu – v kombinácii s kopačkami; a so zanevretím na ex-partnera; a tradičné dvojtvárne rozporuplné „poslušné ženy“ tolerujúce írečitých mužov – ako neprekonateľný kontrast.

Máme tu manželstvo s pokorou voči problémom, v dobrom aj zlom. Výtvarná kultúra a estetika plus mysteriózna exotika vrátane silnej dávky exhibície (často dosť prvoplánovo): v nahote, intimite, odpudivých kopulačných prednáškach na tranze, v popise anomálií mysteriózneho vs. zadubených tradícií. Animizmus s plaziacimi sa hadími korpusmi a zabíjaním viacerých domácich zvierat na dedine v duchu rituálneho žitia.

Emancipované postavy žien sú tu slobodné, múdre a racionálne. Avšak až pri dejových schválnostiach neriešia svoje kľúčové životné dilemy, len ukazujú mnohokrát detsky postpubertálnu odvahu zájsť pokojne aj do opačného extrému. Hlavná postava si tu napríklad lieči komplex „domnelého nepriameho zabitia blízkeho človeka pošmyknutím a pádom do priepasti“.

Niektoré paranormálne javy ako sabat, tranzy, či národopisné i rituálne zvyklosti sú spracované veľmi naivisticky (napr. plazenie sa hada, citovanie povier, ježibaby chodia len v dlhých nepraktických bielych róbach), Máme tu drsnú „snovú kopuláciu“ ako kópiu či známe ponášky na ducha stredovekých motívov Hieronyma Boscha, a tak podobne.

Než klasické splynutie s peknými mužmi, veď ten dostupný reálny vidiecky svet je podľa mladých tvorcov vyložene akýsi trápny i smiešny: aspoň podľa mienky predpokladaného jadra svojho cieľového publika.

Asi jedna mála – či pravdepodobne aj jediná sympatická mužská postava je cudzinecký herecký interpret s dokonalou briadkou aktuálnych hipsterov v roli šuhaja ako idylický pastier na oddychu, ktorý láskavo pohaní hrdinku kvôli nenabrúsenej kose.

Tá poslušne hladí nahor ako má správny vidiečan vždy pod rukami pripravený ostro britký „nástroj pri kosení lúky“. Následne zasnelý pastier na lúke zaliatej rannou rosou uzrie v okamihu prebudenia po chvíľkovej záhaľke akúsi „devu svojich snov“… V závere jeho mužskej role predsa len romanticky kopuluje na sabate divožienok [a predsa ho dostala] uprostred nočných pohanských orgií, ale nie v skupine, ale na vlne „osobitej kopulačnej sólolinky“.

Pre mnohých autorský film Terezy Nvotovej Svetlonoc vyplytvá kritický potenciál ako „britkú a značne prvoplánovú agitku“ proti tradičnému patriarchátu avšak s premnoženejšou fádnej symboliky a doslovných klišé obrazov. Na druhej strane je táto snímka zaujímavým a vizuálne i herecky podareným pokusom o nové a dobre prepracované videnie baladických a mystických motívov v slovenskej kinematografii.

Zhrňme tvorivý prínos napríklad v excelentnej kamere, výborný strih či hudobná dramaturgia, herecké vedenie a casting neotretých ženských rolí.