[recenzia: A HOJDA] Drama / Comedy Czech Republic, 2022, 85´ Director: Šimon Holý Screenplay: Šimon Holý, Pavla Tomicová, Sara Venclovská Camera: Jana Hojdová Music: Šimon Holý Cast: Pavla Tomicová, Sara Venclovská, Tereza Hofová, Eliška Soukupová, Marián Chalány, Nirav Prajapati, Soňa Beaumont, Lenka Karaka Production: Šimon Holý, Jan Syruček Editor: Sabina Mladenová Sound: Hana Vyšínská Masks: Lucie Vejvodová Costumes: Lucie Vejvodová, Anežka Karasová

SYNOPSIS Clinical psychologist Kristína (Pavla Tomicová) has incredibly bad luck despite the fact that she is a psychologist, from a family where no men ever exited, where relationships were not balanced, and where all happiness was devoted to the rather active upbringing of offspring. The plot maps the extended subconscious weekend of a mother with her daughter Sára (Sára Venclovská) to the card reader and tarot analyst Zdena (Tereza Hofová). Through the strange atmosphere and the use of hallucinogenic mouthpieces, each of them will understand a little of their family problems, from which there is no way out.

MOVIE REVIE

Klinická psychologička Kristína (Pavla Tomicová) má neskutočnú smolu aj napriek tomu, že je psychologička, pretože z rodiny, z ktorej nikdy nevyšli žiadni muži, ale kde vzťahy neboli vyrovnané, a kde sa všetko šťastie venovalo skôr aktívnej výchove potomkov či pozornosti rodičom.

Dej mapuje predĺžený poznávací víkend matky s dcérou Sárou (Sára Venclovská). Paradoxná dvojica matky s dcérou sa rozhodla prijať neštandardtné služby akejsi sympatickej vykladačky kariet a tarotovej analytičky Zdeny (Tereza Hofová).

Cez zvláštnu atmosféru sólo víkendu v rodinnom vidieckom domčeku a používanie halucinogénnych hubičiek, prežíva každá z postáv z rozličných nových pohľadov svoje rodinné problémy, z ktorých i tak niet jednoduchého východiska, a sú tu i nepriame výzvy na zmenu orientácie.

Ambiciózne načrtnutý projekt ŠIMONA HOLÉHO skončil síce v artovej distribúcii, ale výsledná podoba diela je síce nenásilným, ale značne schematickým torzom. Žiaľ rozhodne naplneným pokusom o autorský film i keď s akousi snahou o konzistentnú a talentovo komplexnejšiu výpoveď o téme ženského „zacykleného zauzlenia“ v akejsi vlastnej šťave nezrelej spoločenskej i vzťahovej nedospelosti, paradoxne s užitočnými a taktiež neužitočnými otázkami.

Na počiatku bolo úsilie troch či štyroch scenáristov (možno hlavná príčina nezrozumiteľného a len náznakového konceptu), ŠIMONA HOLÉHO ako autora už druhého nízkorozpočtového hraného projektu a vcelku vyrovnaného hereckého tímu. nepôsobí tak ako prisľubuje.

Divák dokonca vníma dej možno len ako akési „pokusné torzo“ zvláštne nadhodenej témy o fatálnom citovom manku v súčasných vzťahoch. (…) Sú tu rozporčeky a rozpory všeobecného a beznádejného namotávania sa v rodine v infantilných archetypoch, vo vzťahoch a komunikácii, kde sa cynicky a naivne čaká na akúsi lásku, ale bez toho, aby boli načaté či trvajúce problémové vzťahy a minulosť vyčistená.

Projekt má plusové klady v slušnom výtvarne. Sú to kamera a mizanscéna, zvukové a hudobné zložky, logický casting. Avšak plytká naratívna štruktúra pramení, a ústí či vyviera od nikadiaľ nikam.

Hlavná postava psychologička KRISTÍNA má povahu, ktorá je parodickým výsmechom tradičnej vedeckej psychológie. Navštívená sympatická tarotmenka ZDENA je obdobne viac ako BÚTĽAVOU VŔBOU najmä tak trochu karikou liečiteľstva, a premúdrelá dcéra SÁRA – tá napriek mladosti nevie zaujať svojich vrstovníkov, ale snaží sa využiť to málo, čo je i nie je možné a normálne.

Zákonite ani žiadna z postáv (…) akoby nič nepochopila. Okrem nevysvetliteľného a paradoxného odmietnutia, či finálnej likvidácie problémového a medzigeneračného vzťahu na pracovisku. Konzumácia hubičiek spojená s terapeutickými klišé objímania nočnej kôry stromov, čo je sprevádzané povrchnými neasertívnymi popismi konania tarotmenky a psychologičky. Napokon žiaľ filmové postavy sú nielen absurdne nestabilné, alebo umelo nedôveryhodné so smiešnymi a nelogickými atribútmi. Úplne chýba jasný zmysel deja a všetko pôsobí skôr ako experimentálne herecké cvičenie na tému generálnych disonancií ako sa všetci zbláznili i nezbláznili, a život ide akoby nič ďalej.

Všetko z témy pôvodne atraktívne a nevšedné akosi v podivne rozprávanom ženskom príbehu vyšumieva do stratena, či v náznakovosti. Film pôsobí ako nedokončená freska napriek slušným hereckým výkonom, ktoré sú jedným z mála pozitívnych prvkov tohto českého hraného filmu.