[recenzia: G GROBER] Drama / Historical / Biographical USA / Great Britain, 2023, 180 min Directed by: Christopher Nolan Artwork: Kai Bird (book), Martin Sherwin (book) Screenplay: Christopher Nolan Camera: Hoyte van Hoytema Music: Ludwig Göransson Cast: Cillian Murphy, Matt Damon, Robert Downey Jr., Emily Blunt, Florence Pugh, Josh Hartnett, Casey Affleck, Rami Malek, Kenneth Branagh, Tom Conti Production: Christopher Nolan, Charles Roven, Emma Thomas Editing: Jennifer Lame Sound: Kevin O’Connell, Richard King, Gary Rizzo Scenography: Ruth De Jong, Claire Kaufman, Adam Willis Masks: Andrea Steele Costumes: Ellen Mirojnick

SYNOPSIS OPUS O TVORCOVI ATÓMOVIEK je pre uznávaného režiséra Nolana známeho provokatívne údernými spektáklami najviac dejovo dialogickým čo dáva pri eposálnej dĺžke vyše troch hodín – mediálny prvok náročný na selektívne vnímanie postáv a deja a prácu s hercom a postavou, a to všetko v úctyhodnom komunikačnom tempe.

OPUS ABOUT THE CREATOR OF ATOMIC MOVIES is the most dialogical in plot for the acclaimed director Nolan, known for his provocatively striking spectacles, which gives the epic length of over three hours a media element demanding selective perception of the characters and the plot and working with the actor and the character, all at a respectable pace of communication.

MOVIE REVIEW

Oppenheimer je výnimočným a skutočne komplexným historickým filmom o druhej svetovej vojne s dobrou réžiou a zrelými hereckými výkonmi, veď ide o nový opus dobre známeho provokatívca Nolana. I keď dĺžka narácie je trochu prestrelená a didaktika dosť bije do očí, a prehľadnosť či náležitosť detailov histórie je vhodná do množstva prerečení a polemík.

Oppenheimer (skvelý Cillian Murphy) bol skutočne výnimočný muž, ktorý študoval v Európe, v Nemecku, a v čase začínajúcej hrozby nacizmu sa rozhodne a uvedomele dokázal vrátiť – aby pomohol rodnej Amerike a nakoniec aj domnelo či skutočnej spáse sveta: (…) – keďže jeho atómové výbuchy – artefaktov ktoré sám navrhol a zostrojil – svojim odstrašujúcim účinkom prispeli napriek niekoľkotisícovo obyvateľstva s rýchlou kapituláciou Japonska, čo naopak ušetrilo množstvo potenciálnych obetí vojakov na strane USA.

Projekt Manhattan a postava a ako srdce a líder tohto vojnového projektu. Oppenheimer je v tomto filme hnaný akademickou bravúrnosťou a posadnutosťou kvantovou mechanikou a jej praktickým využitím. Sú tu ambície, ego aj tragika spojená so židovským pôvodom.

Nakoniec sa ku koncu svojej vedeckej i osobne rodinnej „kariéry“ Oppenheimer vyrovnáva s nevoľou kolegiálnych vedcov, ktorí sa z odstupu cítia ponížene a nedocenene. Politika mccarthizmu v USA dokáže nájsť v jeho osobe so socialistickým a komunistickým zmýšľaním periodický terč spochybňovania až na odsun na vedľajšiu koľaj – či čiernu listinu.

V roku 1954 bolo napríklad jeho údelom obhajoba pred vyšetrovacou komisiou vládneho Výboru pre atómovú energiu, ktorý má rozhodnúť o tom, či mu bude predĺžená alebo odňatá bezpečnostná previerka pre prácu na projektoch jadrového výskumu. Intrigy, informačné hry a mnohoznačné interpretovanie historických chvíľ. Dobre ale len epizodicky je načrtnutá komunistická minulosť jeho manželky (Emily Blunt) alebo milenky (Florence Pugh), podozrenia zo špionáže v prospech Ruska či pre iné neamerické záujmy.

Charakteristika filmovej postavy Oppenheimera je prezentovaná ako portrét geniálneho vedca a astrofyzika s mimoriadnou akademickou intuíciou, ako človeka – dobrého manažéra (vedúci laboratórneho kampusu v Los Alamos), ale aj neistého v obavách o morálnu integritu a nedomyslenie komunikačných rizík v dobovej ľavicovejší či v rivalite s nie príliš korektnými kolegami, ktorí neodpúšťajú ale vracajú a intrigujú.

Košato epická a viaclíniová životopisná dráma nakrútená s technickou brilanciou a zaujímavým sountrackom sa v druhej časti rozprávania prepne do introvertnej morálne-dilemickej psychodrámy, ktorá je len mnohoznačná a nikomu nestranná, a súčasne mnohé veci zahmlieva, čo publikum totálne znečisťuje v konzistentnom postoji – či v dojme z naratívnych konštrukcií a dejinného výkladu. Dobrý podnet pre ďalšie hĺbanie o téme a individuálne dojmové dotvorenie narácie v publiku.

Oppenheimer zostrojil pre USA zbraň, s pomocou ktorej by sa mohlo zničiť celá planéta. Prostý akademicko-etický a ľudsky dilemický fakt, ale aj súkolia moci, spoločnosti, politiky, armády a biznisu, kedy sa ohrozenia zdôvodňujú národnými záujmami a ohrozením z druhej strany bipolárneho sveta. Akademika postoja a odkaz pre budúcnosť sa potierajú i prelínajú v tajomstve a peripetiách osudu našej planéty.