[recenzia: G GROBER] GENRE: Dráma / Fantasy Taliansko / Francúzsko, 2024, 136´ Réžia: Paolo Sorrentino Scenár: Paolo Sorrentino Kamera: Daria D’Antonio Hudba: Lele Marchitelli Hrajú: Celeste Dalla Porta, Gary Oldman, Stefania Sandrelli, Luisa Ranieri, Dario Aita, Silvio Orlando, Isabella Ferrari, Peppe Lanzetta, Nello Mascia Produkcia: Lorenzo Mieli, Ardavan Safaee, Paolo Sorrentino, Anthony Vaccarello Obsadenie: Annamaria Sambucco Strih: Cristiano Travaglioli Scénografia: Carmine Guarino Masky: Alice Gandolfi, Paola Gattabrusi, Sara Morlando Kostýmy: Carlo Poggioli

SYNOPSIS In 1950, a beautiful, talented and capable woman of destiny was born in Naples and on the shore of the sea. With her appearance, Parthenope can charm everyone who sees her, but she does not want to be a mere symbol of fleeting beauty and embarks on a journey of knowledge. At the same time, he falls in love with the southern Italian metropolis and the local inhabitants, whose fates are inextricably linked with the history of Naples. Oscar winner Paolo Sorrentino (The Great Beauty) made a spectacular film treatise on human beauty and its power, but also a love letter to his hometown.

KONTEX NÁZVU DIELA: Q-1 Význam mýtu o meste NEAPOL: V gréckom mýte je Parthenope siréna, ktorá spáchala samovraždu po tom, čo nedokázala očariť Odysea. Jej telo prinieslo príliv na miesto, kde je teraz postavený Castel dell’Ovo, a preto dala meno mestu, ktoré sa neskôr zmenilo na Neapolis, Neapol. Vo filme je Parthenope stelesnením mesta Neapol. [QQQ-2 Kardiopatia, arytmia, tzv. syndrom zlomeného srdca, kontext hľadania radosti a šťastia, vina, sebevražda, komplexy.]

SYNOP0SIS: V roku 1950 sa v Neapole na brehu mora narodila krásna, talentovaná a ohrozená osudová žena. Svojím vzhľadom dokáže Parthenopé okúzliť každého, a napriek tomu má talent na vedeckú dráhu v oblasti antropológie. Zamilovává sa pritom do neapolskej oblasti s neapolskými exteriérmi, Sorrentom a čarokrásnym ostrovom Capri a miestnych obyvateľov, epizodické historky a osudy, ktoré sú typické pre Taliansko pod Rímom a sú neodmysliteľne spjaté s históriou Neapole.

MOVIE REVIEW

Parthenope je autorský festivalový film experimentálneho, otvoreného akademického svetobežníka, v ktorom renomovaný taliansky scenárista a režisér Sorrentino špecificky veľmi estetickým a nadmieru vyzývavým štýlom zachytáva celoživotnú reflexiu ľudskej postavy pôvabnej a talentovanej ženy s menom Parthenopé od narodenia k starobe, a súčasne je to autorský opus ako ideová pocta lokality Neapole, Sorrenta, Capri, Positana či Amalfi. Hlavnú úlohu stvárnila v hranom filme debutujúca Celeste Dalla Porta.

Ide o kinematografiu zachytávajúcu antropologicky, architektúrne, dejinne, zvykovo i mentalitou – miestny aj neformálne vykreslený život, s odkazom na viaceré miestne udalosti. Film má zrejme rovnako pútavú kinematografickú i odborne antropologickú popularizačnú hodnotu. Neapol zrkadlený s pôvabom, ale videný bez príkras v biede, primitivizme, skorumpovane, dekadentne i atomicky nevyspytateľne.

Neapol u Sorrentina zrkadlí obdobne ako lokalitu Rím reflektoval nestor talianskeho neorealizmu Federicco Fellini. Oblasť Kampánie s obdivuhodnou krásou, zvykmi, dejinami i dnešnou realitou.

Kreatívny opus Parthènope má všetko, čo sa od Sorrentina fanúšikovia i kritici očakávajú – avšak pre povrchnejšie publikum i časť skúsených fanúšikov sa občas zdá byť nové dielo na hrane zacyklenosti a dekadencie. Autorsky je tu dobre zobrazované znaky, povahy, osudy, témy, i motívy mladosti a staroby, alebo jednoduchú ale úprimnú neopätovnú lásku ako dôvod k sebevražde a dlhodobej traume. Mimochodom rovnako aj dekadencia na hrane až expresívnej nudity, či ostré zrkadlo pre skutočný lokálny taliansky plebs na hrane s organizovaným zločinom a všeobecným úpadkom, čo aktuálne nie je iba nemiestna umelecká štylizácia, ale skutočne funkčná a ostrá sebakritika súčasného Talianska.

Vývin deja akéhosi životopisu Parthenopé je strihnutý z komplexného vývinu konzistentne vykreslenej titulnej postavy: pôvabná žena Celeste Dalla Porta zo stredných neapolských kruhov a svojim životným vývinom prechádzajúca od narodenia (na pobreží mora) – z detstva, mladosti i naivnej zvodnej krásy, cez pubertu, zrelý vek – až po starobu.

Neskôr charakter Parthenopé prijíma aj paradoxné zážitkové scény, ktoré je vidno iba v surrealistickom postmodernom umení v ojedinelej miere, a navyše je v rozprávaní s maximálnou mierou extenzívnej nahoty a estetickej ženskej krásy v štylistickej expresívnej forme.

Vizuál i dramaturgiu tu priťahujú aj excesívne formy bezperspektívnych, ale zaujímavých starcov či hriešnikov v cirkevnom chomúte, napríklad ako v jednom z krásnych interiérov renesančne-barokovej stavby v bohatej výzdobe.

Nový opus Paolo Sorrentina je majstrovský a kreatívne veľmi odvážny ponor do mentality a životného štýlu typického globálneho južného Talianska, ktoré si v dobrom i zlom uchováva svoj historický svojráz.

Aktuálny taliansky film má v súčasnosti skutočným milovníkom artového filmu čo ponúknuť, lebo sa tu umelo netlačí ani na projektovú komerčnosť – komédie, thrillery, divácka únikovosť – ale naopak, je tu tvorivá i producentská sloboda a kreatívna výkonnosť. Obdobne lokalita mesta Neapol je veristicky autentická, estetická a pritom nie umelá a fádna. Toto je skutočný artový výkon a posolstvo pre globálne publikum.

TOP RESUMÉ: Držiteľ Oscara Paolo Sorrentino (Velká nádhera) natočil svoje najnovšie velkolepé filmové dielo o ľudskej kráse – ale aj ako ideovú poctu lokalite čarokrásneho Neapola s jeho jedinečnou atmosférou danou prostredím i ľuďmi.