[author: G GROBER] Dir/scr. Alexandra Makarova. Austria/Slovakia. 2025. 108´

SYNOPSIS A pregnant young woman Perla (Rebeka Polakova) illegally crosses the Austrian border and is raped by border guards in front of their dog and the father of her unborn child. Meanwhile, normalization is taking place in Slovakia. Perla thrives in Vienna with sensual canvases and tribulations with an elderly art lover working in the USA, who becomes her lover, husband and head of this strange life constellation. The crisis occurs when the real father of her child lures her to Slovakia under the pretext of cancer, she succumbs to him, and everything ends with Easter swimming in the Slovak countryside and the decision to return to Austria. Her young daughter Julia (Carmen Diego) is already a gifted pianist. A relationship with an older man, Josef (Simon Schwarz), brings a newfound stability and security to her life.

MOVIE REVIEW

[recenzia: G GROBER – tento materiál obsahuje náznaky spojlerov] Tehotná mladá žena Perla (Rebeka Polaková) ilegálne prekročí rakúske hranice a pohraničná stráž ju znásilní pred ich psom a otcom jej nenarodeného dieťaťa. Na Slovensku medzitým prebieha normalizácia. Perle sa vo Viedni darí so zmyselnými plátnami a súžitím so starším milovníkom umenia pracujúcim v USA, ktorý sa stáva jej milencom, manželom a hlavou tejto zvláštnej životnej konštelácie.

Kríza nastáva, keď Andrej – skutočný otec jej dieťaťa vyláka Perlu z Viedne na návštevu na Slovensko – pod zámienkou že ochorel na rakovinu. Perla mladému Andrejovi podľahne či naletí: a všetko sa s miernym časovým odstupom skončí veľkonočným kúpaním na slovenskom vidieku a rozhodnutím vrátiť sa do Rakúska.

Jediným pozitívom je, že je dcéra Julia (Carmen Diego) ako nadaná klaviristka už trochu odrástla. Juliin otec Andrej (Noël Czuczor) bol prepustený z basy a zatúži vidieť svoju ex i suvenír na lásku. Súžitie s pracovne-rodinnou postavou postaršieho rakúskeho Američana Josefa (Simon Schwarz) jej dáva energiu, alebo naopak je to začiatok skutočného pádu?

Konfliktná dynamika tejto drámy je postavená na hlbokej nevyváženosti dosť negatívnych charakterov a extrémnych životných výzvach, ktoré vyznenie vedome dodávajú akýsi temný, nevyspytateľný a hlboko asociálny podtón. Na jednej strane karieristicky orientovaná matka s dcérou, ktorá si volí náročný exil prostredníctvom nelegálneho prechodu.

Nevedno prečo sa Perla dobrovoľne podvoluje láske s pohraničníkmi, keď je dolapená na hranici. V Rakúsku následne žije pod falošnou identitou a životne kardinálne vytesňuje všetky nepríjemné spomienky. Absurditu jej príbehu zavŕši aj fakt, keď podvedie svojho rakúskeho partnera, a navyše ho s dcérou pošle domov. Aj toho však v súhre okolností opustí, ale ten ju zradí a následne ju zatkne polícia, pretože má vraj falošné doklady.

Dej filmu je skutočne dramaticky efektný, možno až autorsky veľmi prehnane (v zmysle ťažšej uveriteľnosti prehnanej konfliktnosti bez reálneho vysvetlenia či motivácie), ale okrem talentu a nadania ženských postáv na umenie – nie je celkovo pozitivity. Forma je rozprávania aj akýmsi umelým a sošným „akváriovým panoptikom“, pôsobiacim z odstupu nelogicky a nepravdepodobne.

Autorka a režisérka Alexandra Makarová je životu na rodnom Slovensku z nejasných osobných príčin extrémne negatívne vymedzená, na čo má svoje nepopierateľné licenčné právo autorky, ktoré korešponduje s jej rodinnou biografiou. Tieto tvrdo vedené prvky fikcie ale už menej súvisia so skutočnými reálnymi problémami normalizácie na Slovensku, ale aj vnímaniu histórie a historickej pravdy z globálneho odstupu.

Citlivý a posúrený divák znalý dobových a teritoriálnych kontextov je oprávnene sklamaný z akéhosi feministického jazyka kombinovaného s baladickými a romantizujúcimi prvkami bezhranične konfliktnej a nešťastnej mladej hrdinky.

Všetko akoby bolo pendantom dobre známych baladických umeleckých útvarov slovenskej lyrizovanej prózy, ktoré však určite nepatria k obrazu Slovenka starému tak 50 rokov. Alebo 100 až 150 rokov naspäť? Nepoučený divák v cudzine (ten, ktorý nikdy nebol na Slovensku), a publikum v EÚ tento zrejmý a kardinálny lapsus vidí len čiastočne.

Dištanc od Slovenskej mentality a jej zámerná a extrémne negativistická škandalizácia je diskutabilným počinom, i keď v súlade s autorským zámerom. Naopak nadanie aj talent Perly a jej dcéry je možno len chcená fráza, rovnako ako nevšedná a nezdôvodnená charakterizačná brutalita vojakov, policajtov, i obyčajných ľudí na dedine kde hrdinka vyrástla. Perla v krčme komicky prehnane konzumuje slovenské špeciality a potom, ktoré následne ihneď premieňa vo vlastné zvratky, čo je až hororovo psychotický prvok.

Všetky postavy týkajúce slovenského prostredia sú nejednoznačné, ale jasný vývoj charakterov či invenčné kreatívne prvky v narácii nebadať. Je tu aj doslovnosť, polopatistické dialógy a pesimistickú dezilúziu a radikalizmus na viacerých rovinách, čo je realite skutočne až extrémne vzdialené.

Najväčším pozitívom je kvalitné obsadenie a slušné režijné vedenie starostlivo vybratých skúsených hercov s neprehrávajúcim herectvom. Žiaľ len samotná „príslubná téma subjektívne hororovej emigrantskej story začínajúcej umelkyne a slobodnej matky v cudzom svete“ vďaka zrejmému autorkinmu predpojatému komplexu voči reáliám východnej Európy zapadla na polceste.

Vďaka výdatnej rakúskej finančnej podpore dostala už kreatívnu šancu rodáčka z Košíc – Alexandra Makarová ako nová autorka, ktorá bude zrejme tvoriť hlavne v Rakúsku. Škoda, že jej videnie Slovenska v novom filme je zámerne nekorektné.

Druhý film Alexandra Makarovej do značnej miery neprijala ani európska či rakúska odborná verejnosť, na nadpriemerný počin historická Perla určite nestačí. Hraný koprodukčný film PERLA nie je konzistentný vďaka zjednodušovaniu a tvrdej anti-režimistickej predpojatosti ani scenáristicko-dramaturgicky. Ani využitými kameramanskými či producentskými postupmi s lacným diváckym efektom pre masové publikum.

Na IFF Rotterdam ani v rakúskom Grazi na Diagonale 2025 však Alexandra Makarová napriek jasnému očakávaniu akosi vyšumela naprázdno, i keď so silnou témou emigrácie, zneužívania ženy, i politického prenasledovania – keďže napokon prakticky nezískala žiadne štatutárne či odborné ocenenia, až na cenu publika. O jej hranom filme sa aj istou monologickou formou diskutovalo, a Perlu dokonca promovali pred dvojnásobne väčším publikum, ako mnohé skutočne viac zaujímavé konkurenčné rakúske diela ambicióznych autorov.