Titul:  Nikdy neodvracaj zrak (Werk ohne Autor), Nemecko / Taliansko, 2018, 188´
Réžia: Florian Henckel von Donnersmarck
Hrajú: Tom Schilling, Paula Beer, Sebastian Koch, Saskia Rosendahl, Oliver Masucci, Cai Cohrs, Ina Weisse, Jevgenij Sidichin

Synopsis: Strhujúci príbeh o oslobodzujúcej sile umenia a ľudskej tvorivosti  a story  inšpirované  skutočnými udalosťami aj osobami.

Movie  Review

Režisér a scenárista Florian Henckel von Donnersmarck  je  víťazom Oscarovej kategórie  za Životy tých druhých a nedávno  natočil svoj tretí celovečerný film  inšpirovaný moderným kunshistorickým pohľadom  na nové nemecké  moderné  výtvarné umenie a  tvorbou  maliara Gerharda Richtera, ktorého  biografia zaujala tohto tvorcu.

Kurt (Tom Schilling)  po prvýkrát načrel do modernej interpretácie nemeckej kunsthistórie  v detskom veku   na exhibícii  „zvrhlého umenia“ usporiadanej režimistickými  nacistami.

Po ukončení vojny prichádza stalinizmus, normalizácia a ďalšie obdobia konzumentsky orientovaných prístupov  –  pričom dostáva šancu v skupine nonkonformného maliara.  Na elitnej škole  stretáva aj svoju družku a neskôr i manželku  Ellie (Paula Beer), avšak jej otec  je bývalým hlavným lekárom  nacistickej propagandy zodpovedný za smrť stotisícov nevinných obetí  –  Carl Seeband (Sebastian Koch),  ktorý túži zničiť život nielen svojej dcére, ale i partnerské puto medzi zamilovanou dvojicou.

Kurt a Ellie odchádzajú do  západonemeckého Düsseldorfu,  kde v akademickom západnom svete  mladý maliar  formuje svoj osobitý  a  moderný výtvarný štýl.  Životné skúsenosti a traumy sa Kurtovi nakoniec stávajú inšpiráciou,  ktorá je  dovŕšená  ako  komplexný  odraz i odkaz povojnovej generácie.

Snímka  sa môže hrdiť  náročnou,  ale premyslenou výpravou, ale  aj pôsobivou kameramanskou prácou, ktorú dopĺňa a umocňuje  zaujímavé  hudobné kompozície filmovej  hudby,  a vynikajúci casting, režijné vedenie postáv,  a  prirodzene pôsobiace herecké výkony.

Filmové dielo  nemeckej produkcie  je  poctivou, precíznou a mimoriadne komplexnou  reflexiou nemeckej histórie i nemeckého moderného výtvarného umenia – i keď na povrchu  priznáva a súčasne paroduje  –  vlastné  „ideové okná  marketingového pózerstva“, za ktorým sú však tragicky precítené  osobné príbehy ľudských osudov, lásky, irónie,  i  tvorivého artového nachádzania.

Dielo Nemca  Florian Henckel von Donnersmarcka  Nikdy neodvracaj zrak získalo dve nominácie na Oscara, a bolo ocenené na MFF v Benátkach.

Florian Henckel von Donnersmarck’s latest film is an honest contribution to historical controversies and „dealing with the past“. The result is convincing solely in the statement that there are too many of them, because the authors have an interest and role models in the Hollywood table of narration, as well as in the mass audience, in the European and German contexts.

MAIN IDEAS   The acting interpretation of the main character with the Nazi past (Toma Schilling) is perhaps a smirking stereotype of flat and colorless, as if a slapping shot of the past suitable for condemnation and contrast without the possibility of defense, grace, discussion or consolation, only guilt, too much guilt ground.

Another interesting character is the doctor Carl Seeband, who, however, already benefits from his acting benchmark and the popularity of the sweet ugliness of symmetry and idolomania. Although he is in principle a supporting hero and quasi-mentor, he reflects much of the plot on his plot challenges and is an impulse to remarkably imagine variants of the main theme of the film.

He thinks that we should not look away, but it is a pity that the attention to him is not much more focused. It is a pity that this motif overwhelms the lamination and melodramatic nature of the main story, which certainly fundamentally reduces the overall credibility of the art.

Evaluácia – G GROBER: 90 %