Filmová recenzia: Plastic Symphony, SK, 2022, SLOVENSKÝ LOW BUDGET FILM autora Juraja Lehotského

Print Friendly, PDF & Email

Genre: Psychological festival drama Country/year Slovakia, 2022, 87´ Director: Juraj Lehotský Literary Script: Juraj Lehotský Camera: Timotej Križka Composed music: Aleš Březina Starring: Bartosz Bielenia, Judit Pecháček Bárdos, Sabin Tambrea, Rita Radinger, Daniel Große Boymann, Julia Lorünser, Florian Stanek, Vojtěch Zdražil Editing: Radoslav Dubravský Scenography: Juraj Fábry Costumes: Alexandra Grusková

The main character Matúš (Bartosz Bielenia) is a talented melodious composer and cellist, who, however, abandoned his promising career when his adoptive mother fell ill and died. After the funeral, he and his half-brother Dávid (Vojtěch Zdražil) were left alone and earn a living in Vienna as beggar musicians in the tourist zone of the big city in front of St. Stephen’s Cathedral. Together they play the big double bass with Matúš pressing the strings and Dávid pulling the string. The main character Matúš is attracted by the real ambitions of a professional musician, even though he himself did not graduate from college. By chance, he meets in the Bratislava crematorium at the funeral of a former colleague, Albert, who is the artistic director of a Viennese institution and has contacts (Sabin Tambrea). Together they try to establish themselves in Vienna, but they fail. Meanwhile, Dávid befriends a young nurse, Lenka (Judit Bárdos), who brings him to a home for the elderly, where his half-brother finds a well-paid job. Matúš, with classical musician ambitions, does not find fulfillment just because of his talent. Perhaps they will understand that fulfillment is a comfortable state of mind and humility.

MOVIE REVIEW

Nový film režiséra Juraja Lehotského (Slepé lásky, Zázrak, Nina) predstavuje a rozvíja story dvoch nevlastných bratov adoptívnej matky po jej náhlej smrti a prerušení štúdia hudobne talentovaného jednoduchého ale sympatického mladíka slovenského pôvodu, ktorý ambiciózne koketuje s hudobnou kariérou za hranicami Slovenska.

Hlavný hrdina Matúš (Bartosz Bielenia) je talentovaný mladý skladateľ a violončelista/kontrabasista, ktorý však svoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru zanechal, keď mu ochorela a zomrela adoptívna mama.

Po pohrebe zostal hlavný hrdina Matúš s nevlastným bratom Davidom (Vojtech Zdražilom). Na živobytie si privyrábajú vo Viedni ako „žobraví muzikanti v turistickej zóne veľkomesta“ pred katedrálou sv. Štefana v centre Viedne. Spolu hrávajú na veľkom kontrabase tak, že Matúš stláča struny a David ťahá sláčik.

Hlavného hrdinu Matúša však lákajú skutočné ambície profesionálneho hudobníka, napriek faktu že sám neukončil vysokú školu. Matúš náhodou stretá v bratislavskom krematóriu na pohrebe bývalého kolegu Alberta, ktorý je umeleckým riaditeľom jednej viedenskej inštitúcie a má kontakty (Sabin Tambrea). Spolu sa pokúšajú presadiť sa vo Viedni, ale nedarí sa im.

David sa medzitým spriatelí s mladou ošetrovateľkou Lenkou (Judit Bárdos). Mladé dievča ho privedie do domova pre seniorov, kde jeho nevlastný brat nájde slušne ohodnotenú prácu. Matúš s klasickými muzikantskými ambíciami len kvôli talentu osobné ani pracovné naplnenie nenachádza. Možno pochopí, že skutočne konzistentné naplnenie je pohodový stav mysle a pokora, i keď dejová zručnosť ozrejmiť toto publiku je dosť subštandardná – voľné asociácie…

Juraj Lehotský vyštudoval fotografiu a dokumentárnu tvorbu, ale napriek tomu sa venuje tvorbe artových diel. Jeho autorské scenáre sa sústreďujú na pomalé tempo narácie.

Obvykle ako autor odchovaný mentorsky a tútorsky Dušanom Hanákom opisuje sociálne konflikty handicapovaných ľudí – napr. slepcov a invalidov, ľudí zo slabších sociálnych vrstiev a periférie spoločnosti, ľudí z neúplných a konfliktne nešťastných rodín.

V scenároch Juraj Lehotský využíva minimalistické a prosté prostriedky, ale aj voľné asociácie na úkor presných faktov, symboliku a minimalizmus v záujme propagácie dôležitej čistoty jednoduchého a nekomplikovaného prežívania reality (je žiakom v ročníku dokumentaristu – režiséra Dušana Hanáka).

I v jeho najnovšom diele nenájde žiaden rušivý či pre jeho vývin neštandardný element. Príbeh filmu je jednoduchý a priamočiary. Ide o príbeh z akéhosi mimočasia, akoby vysnenej reality, čomu zodpovedá aj dej a odkaz filmového príbehu.

Všetky postavy pôsobia introvertne a napokon sú nútené prijať svoju navonok čiastočnú profesijnú prehru a pokoriť sa civilizačnej mašinérii. Musia ostať stranou od náročného civilizačného zápasu, veľakrát bez hlbšieho zmyslu: I keď talent a schopnosti tu sú, ale nemožno ich ani odovzdať ani predať ďalej.

Both comments and pings are currently closed.
Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV