[recenzia: G. GROBER] Genre: Drama Slovakia / Hungary / Czech Republic, 2023, 88´ Directed by: Mátyás Prikler Screenplay: Mátyás Prikler, Marek Leščák Camera: Gergely Pálos Music: Zsófia Tallér Cast: Szabolcs Hajdu, Jan Kačer, Mihály Kormos, Attila Mokos, Éva Bandor, Lucia Kašová, Ingrid Timková, Roman Polák, Miroslav Krobot, István Olasz (more) Production: Zora Jaurová, Mátyás Prikler Editing: Matej Beneš Sound: Dušan Kozák, Tobias Potočný Scenography: Michal Lošonský Costumes: Erika Gadus

SYNOPSIS

A person is shot in the forest on a hunting trip under unclear circumstances. The aim of the course is to show the subtle manipulation of the mechanisms of state power in a neutrally symptomless country. In the drama, a high-ranking politician (Jan Kačer) and an agent who is supposed to „clean up“ everything (Szabolcs Hajdu) do their dirty work but also narrow it down. The film Moc is not a social analysis or a detective story, although it uses the mannerisms of these forms. It tends to paint a metaphorical story about the amount of power an individual has and how he can handle it.

MOVIE REVIEW

V lese na poľovačke je za nejasných okolností zastrelený človek. Cielom príbehu je poukázať na rafinovanú manipuláciu mechanizmov štátnej moci a to v neutrálnej bezpríznakovej krajine. V dráme majú svoju rolu vysokopostavený politik (Jan Kačer) a agent, ktorý má všetko „upratať“ (Szabolcs Hajdu) – on si len robí svoju špinavú prácu ale aj uvažuje.

Počiatočná situácia je videná veľmi kriticky, až provokačne, karikatúrne a na samej hrane dramatickej korektnosti. Rodičom sa napr. zdá, že chlapca treba pomstiť a označkovať rýchlo vinníka (Attila a Éva Bandor) a následne že celá situácia je hlbšie pre nich indeferentná.

Ich život dostal ranu šok a chcú jednoducho a teatrálne aj vinníka. Na druhej strane Steiner sa snaží ochrániť a financovať rodinné záujmy, avšak kvôli ambicióznej investigatívnej novinárke (Lucia Kašová) má na ututlanie háklivej story len niekoľko dní. Záleží vôbec niekomu na pravde?

Film Moc nie je spoločenskou analýzou ani detektívnym príbehom. Hoci využíva maniere týchto tvarov. Dej má tendenciu zamerať sa na vykreslenie nadčasového a nadlokálneho „metaforického príbehu o moci“, ktorú má obyčajný človek – a či jednotlivec dokáže zmeniť zabehnutý – ale otázne nastavený systém (skorumpovaný a korumpujúci). Samozrejme jedinec je nula a systém sto.

Každý z deja filmu má individuálnu mikropríbehovú „osobitú kauzičku“ s jedinečnými motívmi, ale je aj nadmieru zraniteľný a viazaný nielen na vlastné svedomie, ale hlavne na okolnosti v živote, svojej profesii a kariére.

Zaujímavé postavy však u Mátyása Priklera nemajú dejovú dynamiku a príbeh hneď v začiatku prezradí vinníka a odhalí motív, dokonca bez toho, aby ukázal skutočnú akciu, o čom následne dej z mnohých perspektív popisuje situáciu.

O morálku tu nejde a skôr sa tu polemizuje a demoralizuje spoločenská atmosféra, v ktorej sa ocitá Slovensko, i keď dej je rafinovane nie na Slovensku. Škoda, že takto zneužitie žiadnej moci v žiadnej krajine nefunguje, a autori projektu nešli detailnejšie do hĺbky, a zastali kdesi len pri pocitoch obyčajného síce malého nezodpovedného a pudového človiečika bez ambícií – ale taktiež len ako postavy akéhosi „zmierlivého ignoranta“ ktorý nechce a nevie sa ani poriadne postaviť na odpor.

Dobrá herecká typológia (štandardná selekcia hercov spriaznených s tvorcami na maďarsko-slovenskej hranici) a bravúrne režijné vedenie stroskotáva na nevyladených spojitostiach, nulovej napínavosti a kumulujúcej sa zámernej enigmatike.

Ostrá kamera a dobré kompozície spolu s miestami prehnaným rekurzom a nadmernou saturáciou z času na čas príliš odvádzajú od deja a uprednostňujú akýsi tézovitý formalizmus.

Asi v polovine deja je divákovi zrejmé, že ide jednoznačne o klišé antispoločenskej agitky: pozor spoločenská zodpovednosť, ktorá je vždy podozrivá, veď pod lampou býva najväčšia tma. Dobrý príklad pre antisystémoé sily naprieč celým globálnym priestorom.

V hlavnej postave je starnúci nešťastný a zapredaný zelený aktivista (minister podarenej vlády), ktorý doplatí na to, že sa nevhodne zaplietol a vidno, že ani on nemá morálny charakter ani zásady, rovnako ako novinárka, vyšetrovatelia, a ďalšie články silových zložiek.

Dielo slovenského veľmi mladého režiséra a scenáristu Matiása Priklera je ďalším príspevkom do stále viac sa rozrastajúcej mozaiky slovenských hraných hraných diel – ostro kritizujúcich reálne či imaginatívne mechanizmy moci, ktoré sa vymykajú zo spoločenskej kontroly, a páchajú zlo a morálnu spúšť.

Zaujímavý a aktuálny námet je dobrým zážitkom pre klubové publikum. Avšak na na žánrovo náročnejšie publikum znalé medzinárodnej produkcie – môže pôsobiť tento produkt tak trochu fádnejšie, nakoľko hlavná kauza príbehu je vyriešená hneď na počiatku deja. Následne dielo uprednostňuje formalizmus, civilizmus a mimočasovú tézovitosť, čo vyúsťuje do absurdity a polemického labyrintu akýchsi príznačných poetických enigiem na autorskú výrazovú všehochuť tvorivého tímu.

CRITICAL CONCLUSION: The impressionology of the film – as a place of research about real probable heroes, conflicts in situations and a reflection of reality [here they are only references and puppets, it can be seen that more than half of the facts do not fit and do not correspond to the truth]. Authorially, there is a common gesture for a small, suffering society where the authorities steal and murder and you have to fend for yourself in order not to cross your nihilistic rubicon. The evil comes from Minister Berger (Jan Kačer), BUT THE SYSTEM ACTS FOR HIM.

The purgatory of failure is individuals to be written off and everything is on edge and paradoxical. It is a pity that there is not a more elaborate story with the consequences of the situations, but only incomplete, provocative and hints at a possible interpretation of the mechanisms of a non-dungeon system, albeit with the appeal of a moral imperative, but inflexible and uncritically provocative.