Czech Republic, 2023, 95 min Director: Jitka Rudolfová Template: Barbora Šťastná (book) Script: Jitka Rudolfová Camera: Ferdinand Mazurek Music: Jiří Burian Starring: Jana Plodková, Barbora Seidlová, Zuzana Kronerová, Jaroslav Plesl, David Švehlík, Václav Neužil Jr., Lukáš Příkazký, Simona Babčáková (more) Production: Martin Růžička, Jindřich Motyl Editing: Adéla Špaljová Sound: Richard Müller Scenography: Zuzana Mazáčová Masks: Klára Hubalová, Zuzana Peschlová Costumes: Marek Cpin

SYNOPSIS „New life, new men, so why do I feel like an old cow?“ reads the annotation of the book model of the film and the eternal question of the main character Klára (Jana Plodková). The husband (Jaroslav Plesl) makes a surprising proposal to end the relationship after exhausted and dysfunctional communication, then she buys a bicycle and he buys a motorbike. She settles in with her mother (Zuzana Kronerová), who is a crazy creative woman, but she won’t forgive herself for the typical parental talk. Klára does not perceive the needs of her teenage daughter, who begins to speak almost exclusively in English. The most important thing: Klára is taken „under her wing“ by a successful influencer and „happiness coach“ (Bára Seidlová), who guides her to love herself. She also comes to date new men, which in turn brings disastrous experiences, full of unfulfillment and mistakes.

LOGLINE „Nový život, noví muži, tak prečo si pripadám ako stará krava?“ tak znie anotácia knižnej predlohy filmu a vecná otázka hlavnej hrdinky Kláry (Jana Plodková). Manžel (Jaroslav Plesl) dá prekvapivo návrh na ukončenie vzťahu po vyčerpanej a nefunkčnej komunikácii, následne si ona kúpi bicykel a motorku. Ona sa pristahuje k svojej mame (Zuzana Kronerová), ktorá je bláznivou kreatívnou žienkou, ale neodpustí si typické rodičovské reči. Klára nevníma potreby dospievajúcej dcéry, ktorá začne takmer stále po anglicky. To najdôležitejšie: Kláru si vezme „pod svoje krídla“ úspešná influencerka a „trénerka šťastia“ (Bára Seidlová), ktorá ju vedie k tomu, aby mala rada samu seba. Prichádza aj na randenie s novými mužmi, čo zase so sebou prináša katastrofálne zážitky, plné nenaplnenia a omylov.

FILM REVIEW

FILMOVÁ RECENZIA ČR, 2023, 95 min Réžia: Jitka Rudolfová Predloha: Barbora Šťastná (kniha) Scenár: Jitka Rudolfová Kamera: Ferdinand Mazurek Hudba: Jiří Burian Hrajú: Jana Plodková, Barbora Seidlová, Zuzana Kronerová, Jaroslav Plesl, David Švehlík, Václav Neužil ml. ., Lukáš Příkazký, Simona Babčáková (viac) Produkcia: Martin Růžička, Jindřich Motyl Strih: Adéla Špaljová Zvuk: Richard Müller Scénografia: Zuzana Mazáčová Masky: Klára Hubalová, Zuzana Peschlová Kostýmy: Marek Cpin

Jitka Rudolfová absolvovala najprv strednú filmovú školu v Písku a na to FAMU absolventským poviedkovým filmom s ústrednou témou o českej chcípačskej mentalite lúzerov a všemožných asociálov, hladujúcich akúsi tretiu kompromisnú cestu – medzi konformitou – a skutočnou duchovnou slobodou jednoty osobného a spoločenského.

Rudolfovej prvý i druhý veľký kinofilm tak prerazili z ničoho do mediálneho „niekam“. I keď nie veľmi presvedčivo, skôr neveľmi prierazne: s dilemou čo je viac: poloplné či poloprázdne.

Otázne nakoľko je snímka dramaticky, esteticky a žánrovo korektná – i keď splna všeobecné technické, marketingové a herecké i situačné normy; a vzbudzuje smiech a pobavenie adresného publika – buranských vtipov a hlášok, a top grossing situačných gagov.

V tomto druhom filme a žánrovo a vzťahovo ženskom komediálnom príbehu nejde o školácku low-budget avantgardu, ale o premyslenejšiu „masovku na kasu českej popkultúry“ propagujúci liberálny ženský pohlaď na „trápne mužské zastúpenie“ kde nieto žiadneho skutočného hrdinu, iba satirické hodnotenie paradoxov sveta, rodiny i seba samého…

Nový autorský opus by tak mal byť nadpriemerne vtipnou českou vzťahovou oddychovkou v komediálnom žánri. Problémom je – že forma produktu po každej stránke navyšuje chabý a nelogický obsah dramatického diela. Ale snímka je pre ženy zo ženskej stránky, lebo všetkého je viac povolené a zaobalené – i keď do nie veľmi čistých ingrediencií logiky a obsahovo bez formálnej bilancie.

Scenár snímky je realizovaný kastingom hercami z populárneho pražského Dejvického divadla a je postavený na kumulácii všemožných trpko-smiešnych postáv. Rudolfovej komediálny projekt je reťazením absurdít v štýle tradičného Kameňáku z Kameňakova posunutého do do českej metropoly: čím blbšie a horšie a súčasne tým vtipnejšie a satiricky úspešnejšie; a to až k zrejme k „paradoxnému poznaniu“.

Uznajte tú šarádu veľmi absurdných pánskych karikatúr ako slabošských typov zo zoznamky: prvý chlap je skrytý a nešikovný notorický zakáľač s požičaným nablýskaným veteránom dočervena, druhý je empaticky intuitívny ideálom – ale paradoxne má ten zatiaľ maximálne sympaticky sa tváriaci PÁNKO absurdne beštiálne podkutú dcéru (čo ho chce len ako ocinka pre svoj život). ANI len tretí nápadník – pánsky hrdina nie je ideálom, ale zas len nemožne exhibicionistickým vidieckym erotomanickým úchylom z Hradce, ktorý je humorne zaťažený na jednorožce a kostýmy.

Záver: Na konci vážnej osobnej rodinnej drámy hrdinka Klárka zisťuje , že nemá cenu byť v TRADIČNOM MANŽELSTVE. Navyše silne satisfakčne odmietne vo finále ponuku na zmierenie s manželom. Zrejme ide začať nový život, a prijme to vecne a v pozadí – bez happy endu.

Realisticky romantizujúca analyticky-ironická scenáristická forma v pricípe neromantickej komedie Životu pre samoukov pristane, čím sa kreatívne odlišuje od bežného českého priemeru. V porovnaní táto komédia nie je až tak prestrelenou komédiou ako Zúfalé ženy robia zúfalé veci, ani prehnane nadšenecky ochotníckou ako Casting na lásku – či „extrémne ulítnutou“ ako Príliš osobnú známosť. Život pre samoukov sa napokon javí o dosť prepracovanejšou komédiou.

Žiaľ dosť experimentujúca forma Jitky Rudolfovej sa bije s literálnym a nedramaticky plochým obsahom predlohy (ošúchané archívne klišé, obsahové fádnosti, mnohé nefunkčné pokusy o čosi), hlavná myšlienka je nedostupná vo veľmi vlažnom zakončení, ale relaxovane zaujatie tak na 60 percent.

Film ŽIVOT PRE SAMOUKOV je oddychovým ženským príbehom s nadmierou sebairónie a túžbou zaujať skutočne bláznivým či sarkastickým vykresľovaním „trapasov zbližovania a snahy o komunikáciu“. Odporúčame univerzálnemu publiku ako štandardné české komediálne dielo a atraktívnym obsadením a peknou kamerou, s feminálnou energiou „inakosti bez inakosti“. TEMATICKY MOŽNO MALÝ A EŠTE MENŠÍ ČESKÝ OBYČAJNÝ ČLOVEK – „trapošiny: variácie na štýl mladého FORMANA V SUKNI.