Genre: Drama Czech Republic, 2021, 85´ Screenplay and Director: Miroslav Bambušek Cinematography: Jakub Halousek Music: Tomáš Vtípil Cast: Miloslav König, Karel Dobrý, Miloslav Mejzlík, Tereza Hofová, Juraj Bača, Jakub Gottwald, Jiří Černý, Jakub Folvarčný, Tomáš Bambušek Production: Saša Dlouhý Editor: Jan Daňhel Sound: Václav Flegl

SYNOPSIS „Woe to the one who hides the desert,“ debuting screenwriter and director Miroslav Bambušek attracts viewers to Nietzsche’s catchy quote. The genius philosopher warned against the inner emptiness, the aridity of the soul, which will devour man from within and lead him to the dreaded nihilism, the disintegration of values. An elusive topic with experimentation of all kinds. People of Blood is a very peculiar project that tries so hard not to be readable and predictable that it forgets what it could be.

FILM REVIEW

Vyštudovaný filozof a autor scenára a režie, Miroslav Bambušek známy ako divadelník zdarilo uskutočnil svoj debutový opus v profesionálnej distribúcii, a to v rovine akéhosi surrealistického experimentu. Bambusekov filmový štýl debutanta je založený na osto experimentálnom čiernobielom obraze, a projetu chýba schopnosť korektne zaujať diváka. Publikum bude veľmi zložito hľadať výkladový kľúč, ktorý by divákovi podal pomocnú analytickú či významnú ruku.

V úvode príbehu sa in medias res ocitáme v súčasnom českom pohraničí, kde hlavná postava príbehu, muž menom Otto (Miloslav König), je poverený veľmi špecifickým zámerom. Má doviesť vyžilého a smrteľne chorého boháča Schwarza (Miloslav Mejzlík) do tajomnej podzemnej jaskyne, kde sa človeku údajne splní úplne každé želanie.

Pán Schwarz je obklopený celým tímom asistentov a zdravotníkov, ktorí putujú nočnou krajinou/nekrajinou do izolovanej jaskyne (fakle, svetlice, nelogické tlačenie vozíka) s pacientom na nosítkach umiestnených na kolečkách – a presúvajú sa úpne nelogicky po kamenistom a hrbolatom teréne (nemožnosť !!!). Vtedy dôjde aj na vykonávanie tajemných a tajných rituálov, ktoré sú kontaminované akýmsi halzucinogénnym lektvarom, ktorý následne katalizuje akýsi surreelistický tvorivý miš-maš, ktorý vyskúša trpezlivosť publika v miere maximálnej. Ale nepodnieti autentickú fantáziu v povýšený estetický zážitok, či katarziu.

Kreatívna je tu najmä bazálna obrazová zložka – ako „spleť rozostrených obrazov“, posunutých kakofónnych distorbcií v optike obrazu, s tvrdou hudbou, a reflexia symbolických a karikatívne ilustratívnych prvkov. V poslednej tretej časti narácie sa napokon ocitneme dejovo vo vojnovom roku 1945 a v priestoroch exteriérov dnes už neexistujúcej obce Vitín, postihnutej divokým povojnovým odsunom Nemcov ako pomsty za príkoria (hromadná vina etnika sa dnes už neuznáva).

Medzi preživších osdsunutých patrí aj Ottov starý otec Ottfried (Karel Dobrý), ktorý ako slušný vedúci oceliarne nemá s povojnovou svojhlavou anarchiou a masakrami žiadnu paralelu ani podiel. Anarchisticky podkutý pán Schwarz (Juraj Bača) vykonal však v minulosti ostro neetický počin, ktorý sa neodpúšťa.

Na základe toho aj zbohatol a získal kapitál, čo v reáli symbolizuje „dejinnú prehru“ a parlelu vyhnania Nemcov zo Sudiet po roku 1945. Škoda, že film nemá zrozumiteľnejšie zameranú dejovú výstavbu, či finálnu pointu. Žiaľ snímka nepoužíva ani klasickú či organickejšiu psychologickú motiváciu postáv – s výstavbou klasického charakteru a logickou perspektívou, a tvorcom na tom paradoxne ani nezáleží.

Takže dobre mienená vložená kreativita sa mení na nudné prezentovanie ušľachtilých, ale absurdných viacvýznamových náznakov: výsledok vnímame ako otázne „experimentálne pábenie“, alebo postavy blúdiace v labyrinte len pre silné divácke povahy, avšak i tak táto debutantská snímka nie je výrazový a efektný materiál pre znalého artového diváka dneška.

A verdikt? Debutantský experiment úplne zjavne „jednoducho nevyšiel“, a aj také veci sa dnes v globálnej dobe dejú. Okrem kreatívnej je tento film aj prehrou producentsko/distribučnou, čo je nutné poctivo si uznať.