Thriller Slovakia / Czech Republic, 2024, 106 min Director: Jakub Kroner Screenplay: Miro Šifra Camera: Mário Ondriš Music: Dávid Kollár Cast: Milan Ondrík, Dušan Cinkota, Gregor Hološka, ​​Michal Kubovčík, Martin Nahálka, Anna Javorková, Rebeka Poláková, Marek Fučík, Petra Vajdová, Soňa Norisová Production: Zuzana Mistríková, Radovan Gerek, David Blümel Editing: Michal Kondrla Sound: Stanislav Kollár, Viktor Krivosudský Scenography: Erik Ivančík, Braňo Mihálik Masks: Andrea Štrbová Costumes: Sandra Žigová

STORY SYNOPSIS: MIKI je príbeh krutého vládcu slovenského podsvetia o zrode muža, ktorý sa premení z podradného vykorisťovaného drevorubača na obávaného šéfa organizovaného zločinu. Miki, pôvodným povolaním vodič autobusu má v sebe schopnosti k tomu, aby sa stal riadiacou zložkou podsvetia na Slovensku.

MOVIE REVIEW

Film je komerčným thrillerom režisérsko-scenáristickej dvojice Jakub Króner a Miro Šifra o výraznej postave muža s brutalitou, s výnimočnými schopnosťami a sklonmi k absolútnej moci na Slovensku [historické obdobie 1991 – 1996].

Gangsterský príbeh nemá byť doslovnou replikou udalostí, ale je žánrovo, výpovedne i kolísavým napätím v dobrodružných motívoch a epicky zoširoka poňatým rozprávaním osobitým dielom s ambíciami vyhovieť mainstreamovému publiku.

Pochváľme reprezentačne skvelý kasting i emotívne veľmi zručne odvedenú hlavnú rolu Mikiho Černáka, ktorú presvedčivo a vierohodne stvárnil stále sa zlepšujúci mnohorohý Milan Ondrík. Zaujme postava bosovho brata Vlada Černáka herecky podaná Michalom Kubovčíkom a mafiánova matka stvárnená sympatickou Annou Javorkovou.

Škoda že príbeh má dvojčlenné seriálové zloženie na dve časti, keď druhá príde do kín na počiatku budúceho roku. Prvá časť príbehu našľapuje pomaly. Postavy a konflikty nie sú výraznejšie a dej je viac epický s množstvom postáv, takže neznalé publikum možno i tápe v prehľadnosti deja.

Autorským zámerom je veľmi voľné stvárnenie bez nárokov na vernosť historickej dejinnej pravde a bez videnia súvislosti na množstvo tristných otázok zneužitia štátnej moci v straníckej politike, a vzniku šedej ekonomiky, čo je v rozprávaní len veľmi krotko a náznakovo naznačené. Snímke to v praxi značne uberá na edukatívnej údernosti i diskusnej kritickosti materiálu témy a jej interpretácii.

Paradoxne vidno síce podarené čiernohumorné scény, efektný kolorit vykosených lebiek komunikujúci čisto a bez vulgarit. Ale Miki Černák už ako dedinský chlapec zo stredoslovenského vidieka v realite vysoko prevyšoval organizačnými schopnosťami okolie a to i vďaka neúplnému absolvovanému vzdelaniu (súkromná stredná obchodná akadémia), ktoré mu dopriala nevábna socialistická doba. Vo filme je v princípe vykreslený jeho charakter len ˇúzkokolajne“ – napríklad tým, že bol tvrdohlavou emotívnou postavou bez zábran.

V dejinnej realite žil Miki Černák dvojitým životom: ako bos bossov – capo dei capi: vydieral, vyvražďoval, sponzoroval dedinu i kostol. Inak mal krytie najmocnejších štátnych a silových štruktúr, a to, že sa dostal do väzby mu zachránilo kožu, na rozdiel od ďalších šéfov klanov podsvetia, ktorí sa vyvraždili vzájomne.

Žiaľ scenáristický Miki je namiesto znakov nadpriemeru typom značnej bežnej prostoduchosti i ľúbivo solidárny ako rodinný a cirkevný fanatik, a do veľkej miery aj „mamánek“ pobožnej a úprimne veriacej matky. Ani matka ani susedia či dedina – nik nechápe, kto vlastne je jej syn, a prečo sa mu nadmieru darí, napriek tomu, že vyšiel z veľmi skromných stredoslovenských pomerov.

Prepracovaný marketingovo i efektne je jeho comming-out na pohrebe s vyholenými lebkami z celého Slovenska. Tento moment je vlastne i kľúčovou pointou. Tu sme však len v prvej a polovičnej časti rozprávania, keď dvojka ešte len príde do distribúcie.

Obdobne si kamera a výprava aktuálnej jednotky doslova pýtajú výraznejší štýl po výtvarnej i dramaturgickej stránke. Konflikty medzi charaktermi tu sú nadhodené len v náznakoch či odkazoch. Viaceré podstatné negatívne udalosti i postavy sú nejasne vytesnené, ďalšie zásadne reálie prekvapujúco nesedia, alebo mystifikujú realitu.

Napríklad vo filme smiešna postavička, ale v historickej realite lokálneho zločinu zaujímavo elegantného bratislavského mafiána Žaluda, a mnohých iných významných rázovitých postáv, ktoré chýbajú. Väzby v podsvetí sú pre účely nadácie a žánru pôsobia ako školometsky idealizované. I známa a povestná záľuba hrdinu v chove tigrov je odvedená pár prekvapujúcimi zábermi neďaleko bojnickej ZOO. Dialógy azda aj šuštia vatou či papierom, nie patinou onej historickej doby. Napríklad manželka Iveta (inak skvelá herečka Rebeka Poláková) je vágne neutrálna, v úzadí, len akoby do aktualizačného koloritu deja.

Zhŕňame: traumatizujúca téma zo začiatku budovania samostatného moderného Slovenska by si žiadala určite menej idealisticky kresleného dobového antihrdinu. Taktiež väčšiu odvahu k pravde a neprikrášľovaniu neidylickej histórie, s autorskou stopou a aj vôľu ku skutočnému žánrovému obrazu true crime (il vero e complesso delitto del boss della malavita).