Sirāt. Trance en el desierto Drama / Thriller Spain / France, 2025, 114 min Directed by: Oliver Laxe Screenplay: Oliver Laxe, Santiago Fillol Camera: Mauro Herce Music: Kangding Ray Cast: Sergi López, Bruno Núñez, Stefania Gadda, Jade Oukid, Richard Bellamy, Tonin Janvier, Joshua Liam Herderson, Ahmed Abbou Production: Agustín Almodóvar, Pedro Almodóvar, Xavier Font, Oliver Laxe, Oriol Maymó, Mani Mortazavi, Andrea Queralt Editing: Cristóbal Fernández Sound: Laia Casanovas Costumes: Nadia Acimi

SYNOPSIS _____ A father and his son arrive at a rave party deep in the mountains of southern Morocco. Both looking for their teenage daughter Mar, who disappeared at one of the parties months ago. They hand out photos of her in the hope that someone will recognize her. Hope fades, but they don’t give up and follow a group of ravers heading to the last party in the desert, but they ignore the warnings of local soldiers and police when a state of emergency has been declared throughout Morocco due to the uprising, and the journey forces them to confront their own limits. _____ Narrative Structure Luis (masterfully portrayed by Sergi López) and his teenage son Esteban (Bruno Núñez) search for their missing daughter/sister „Mar“ at an rave music deep in the Morocco. When military forces abruptly shut down the gathering amid apocalyptic warnings of global war, they join a special group of nomadic ravers-Jade (Jade Oaked), Tonin (Tonin Janvier), Bigoey (Richard Blamy), Steffi (Stefania Gadda), and Josh (Joshua Liam Henderson). ____ MAIN IDEA The film deals with a kind of search for paths and places of the characters, their pushing forward and getting lost. The audience perceives a recurring image of caravans of cars, trucks or buses, rushing sideways across a vast but arid landscape. The music is created by a soft dark, pulsating techno by the French experimental composer Kangding Ray, the Klan or a gang of ravers forward through a gradually intense and slowly changing set of moods of exotic, horror, anxiety and apocalyptically desperately sinister.

MOVIE REVIEW

Sirāt. Trance en el desierto: apokalyptické road movie ocenené na IFF CANNES cenou kritiky

Otec a syn prichádzajú na rave párty hlboko v horách južného Maroka. Už mesiac bezvýsledne hľadajú dospievajúcu dcéru a sestru Mar, ktorá mi zmizla na jednej z týchto párty. Rozdávajú jej fotografiu s nádejou, že ju niekto spozná.

Nádej slabne, no oni sa nevzdávajú a nasledujú skupinu raverov, ktorí smerujú na poslednú párty v púšti. V zápale akcie opomenú varovania miestnych vojakov a policajtov, ked v celom Maroku kvôli mocenskej vzbure – bol vyhlásený výnimočný stav, ale ich cesta ich núti v maxime konfrontovať svoje vlastné limity.

Prvá polovica rozprávania v predznamení autorského poetického realizmu s nehercami a autorskou nadmernou znalosťou mizanscény i folklóru. Mediálna narácia sa odvíja v spoznávanom a melancholickejšom rytme – ako mix s náznakmi satirickej komédie a thrilleru, s pozorovaním ako sa vytvoria tieto nové vzťahy medzi neúplnou rodinkou a outsidermi.

Zničujúcim dejovým prelomom je katastrofické a hororové rodinné nešťastie v aute. Od tohto momentu film naberá zmysel temne alegoricky existenciálny keď ide o ich prežitie a holú existencie, nad ktorou už stratili kontrolu. Otec rodinky je naraz sám obklopený drsnou bandou potetovaných, hédonických outsiderov, ktorí si užívajú kde sa dá. Ale aj práve tak ako sa dá, a našu neúplnú rodinku hlavne z počiatku len tolerujú.

Jeden nemá prsty na jednej ruke, druhý má nohu s náklonom. Steff (Stefania Gadda), Josh (Joshua Liam Herderson), Bigui (Richard Bellamy „Bigui“), Tonin (Tonin Janvier) a tvoria „španielsko-francúzsku európsku úniu“. Vizuál kamery s technikou klasického super 16 formátu. Zvukový dizajn Laie Casanovovej vrství ambientný púštny hluk (vietor, piesok, rev motorov) do dynamickej ale i farebne originálnej zvukovej tapisérie.

Hľadať významy v apokalyptickom svete techno-postáv je „sizyfovská školská úloha“ akoby márneho gréckeho mýtu zacyklenia a marnosti otroctva bez perspektívy – takzvaný sizyfovský údel. Spoločné blúdenie púšťou je pekné vizuálne či esteticky – ale z hľadiska prežitia ide o bezcieľnosť, a proti životu.

Obrazová a významová symbolika. „Sirât“: značí významovo most a premostenie medzi životom a neživotom – ukazuje aj na tenké islamské premostenia od raja k peklu ako symboliku pre filmové charaktery, ktoré sa pohybujú v intervale nádej/zatratenie, ilúzia racionality a osobného pomätenia.

Radikálny žánrový posun filmu časovo v strede narácie a putovania žánrovo od klasickej drámy k existenciálnemu hororu – šokuje. Súčasne oslabuje Laxeho sebavedomie, odhaľuje aj slabiny, lebo koniec je značne nesúrodý a otočený k alegorickému ponímaniu reality.

Odsúva Marovu hlavnú dejovú líniu na vedľajšie rozprávanie. Vznikajú zvraty a otázkou je nedokončená dejovosť u hlavnej postavy a nejednoznačne frustrujúca otázka na záver ako cestovanie na korbe vozňov vlaku uháňajúceho do neznáma alebo nikam.

Postavy sa sami uvrhli vlastnými rozhodnutiami do kruhového zacyklenia. Tvorcovia sa sústreďujú na pestré a vitálne torzá životov filmových charakterov s nezanedbateľným kazom nevyváženosti desharmónie, a neusmernenia – ktoré majú tragicky nažité, avšak samé už jasne nemajú silnejšiu víziu.

Autorská snímka a zámerne až poburujúco šokujúce dejovo-symbolické memento o pomýlenosti a strápenosti. Nepriaznivá príroda, okraj civilizácie, lúzeri na strechách vlaku do neznáma. Všetko len predznamenáva ich spoločnú tvrdú karmu v kontexte negatívneho videnia civilizácie, a prazvláštne posunutej mentality hrdinov z okraja spoločnosti či vydedenci života, a všetko je poriadne zaseknuté. Super filmová vízia či memento pre memento ako crazzy aha faktor.

IMDb rating: 7,0 xxx IMDb Gallery 43 wins and 108 another nominations, nominated for 2 Oscar